Čo znamená rasová spravodlivosť?
Rasová spravodlivosť zahŕňa z ľudskoprávneho hľadiska viac než len predchádzanie jednotlivým prípadom rasovej diskriminácie. Je to predovšetkým boj proti štrukturálnemu útlaku, ktorý zahŕňa prácu na systémových zmenách. Musíme sa pritom zamerať na základné príčiny rasového útlaku. Tie sa prelínajú s patriarchátom, kolonializmom a otroctvom, ako aj s ekonomickou nerovnosťou.
Stredobodom presadzovania rasovej spravodlivosti sú hlasy ľudí vystavených rasovej nespravodlivosti a ich skúsenosti s porušovaním ľudských práv v dôsledku systémového rasizmu.
Čo je to systémový rasizmus?
Systémový rasizmus môžeme definovať ako politiky a praktiky, ktoré sú prítomné v celej spoločnosti a ktoré vedú k trvalému nespravodlivému zvýhodňovaniu niektorých ľudí a nespravodlivému alebo ubližujúcemu zaobchádzaniu s inými ľuďmi na základe rasy.
Systémový rasizmus má mnoho podôb, no spoľahlivo ho spoznáme podľa nasledovných znakov:
- jednu skupinu ľudí so svojimi hodnotami a zvykmi spoločnosť považuje za „normálnu“, zatiaľ čo iné skupiny ľudí považuje za „nenormálne“;
- politická moc odopiera základné práva ľuďom inej než bielej farby pleti. Štát využíva všetky svoje právomoci na udržiavanie nerovnosti a segregácie;
- spoločensky podmienená moc slúži na odopieranie inklúzie a plnej participácie na spoločenskom živote ľuďom inej než bielej farby pleti;
- ekonomická moc uprednostňuje ľudí bielej farby pleti pri zamestnávaní, kariérnom raste a odmeňovaní. To sa prejavuje aj (medzigeneračným) hromadením bohatstva a majetku.
Ako rasová spravodlivosť, resp. diskriminácia ovplyvňuje spoločnosť?
Medzinárodné právo chápe „rasovú diskrimináciu“ ako „akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo uprednostňovanie ľudí na základe rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, ktorého cieľom alebo dôsledkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania, užívania alebo uplatňovania ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej alebo akejkoľvek inej oblasti verejného života“.
Rasová diskriminácia sa môže týkať černochov a černošiek a iných ľudí posudzovaných na základe rasovej príslušnosti. Neraz sa prelína s diskrimináciou náboženských a etnických menšín. Takisto môže nadobúdať špecifické formy, keď sa zameriava na ľudí na úteku alebo migrantov a migrantky. Existuje mnoho spôsobov, akými rasová diskriminácia ovplyvňuje spoločnosť a životy ľudí.
Udržiavanie verejného poriadku a systém trestného súdnictva
Rasistické a diskriminačné praktiky poznačili policajný systém na celom svete. Tie v rôznych krajinách výrazne zasahujú ľudí z černoškých, rómskych, dalitských a mnohých ďalších komunít marginalizovaných na základe rasovej príslušnosti.
Títo ľudia častejšie čelia nezákonnému zatýkaniu, krutému, ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu. Časté je aj policajné násilie, ktoré môže mať za následok smrť. Čelia tiež častejším kontrolám totožnosti, zatýkaniu a väzneniu za trestné činy súvisiace s drogami. Okrem toho ich častejšie zadržiavajú za drobné priestupky a priestupky proti „verejnému poriadku“. Príslušníci a príslušníčky marginalizovaných skupín čelia zvýšenej miere stíhania aj za trestné činy súvisiace s migráciou a kriminalizáciou práce v sexbiznise.
Napríklad počas pandémie COVID-19 vynucovanie lockdownov a opatrení obmedzujúcich slobodu pohybu neúmerne zasiahlo rasovo marginalizované osoby a skupiny. V Brazílii sa „vojna proti drogám“ využíva na ospravedlnenie neprimeraného a nadmerného používania policajnej sily vrátane vykonávania mimosúdnych popráv. V dôsledku toho zomreli už tisícky afrobrazílskych obyvateľov a obyvateliek žijúcich vo favelách. Rasová spravodlivosť musí byť uplatňovaná bez ohľadu na okolnosti aj v prípade krízy či pandémie.
Migranti a migrantky, ľudia na úteku a hľadajúci azyl
Znepokojivý trend systémovej rasovej diskriminácie v súčasnosti pozorujeme aj v podobe násilia voči migrantom a migrantkám, ľuďom na úteku a hľadajúcim azyl. Toto kruté zaobchádzanie za určitých okolností zodpovedá zločinom podľa medzinárodného práva, pričom vo zvýšenej miere postihuje černochov a černošky.
V Tunisku rasistické výroky prezidenta vyvolali vlnu protičernošského násilia. Terčom útokov násilníckych skupín i polície sa stali migranti aj študentky. Tuniské orgány tieto útoky bagatelizovali.
Ľudia migrujúci do Kataru za prácou pochádzajú najmä z Afriky a južnej Ázie. Títo pracovníci a pracovníčky sa často stretávajú s diskrimináciou kvôli svojmu národnostnému a rasovému pôvodu. Diskriminácia sa odráža v pracovných podmienkach aj mzdovom ohodnotení.
Európske zákonodarné orgány pokračujú vo svojich snahách o blokovanie bezpečných a legálnych ciest. Neváhajú pri tom kriminalizovať záchranárske misie a pomoc ľuďom na úteku. Zriedkavé nie je ani vytláčanie ľudí späť za hranice Európy. Ľudia na úteku do Európy, vrátane ľudí na úteku a hľadajúcich azyl, sú preto čoraz častejšie nútení uprednostniť nebezpečné trasy.
Prístup k zdravotnej starostlivosti
Rasizmus a štrukturálne nerovnosti vytvárajú prekážky, ktoré niektorým ľuďom bránia v prístupe ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá nedostupnosť kvalitnej starostlivosti môže neskôr zhoršiť ich zdravotné problémy. Tieto prekážky často vznikajú ako dôsledok rasovej diskriminácie osoby alebo skupiny ľudí v kombinácii s ďalšími faktormi vrátane rodu, sexuality, príjmu, občianstva, pracovného zaradenia a zdravotného stavu.
Problém s prístupom k zdravotnej starostlivosti je veľmi rozšírený. Napríklad v Namíbii čelí obyvateľstvo kmeňa San výrazným prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti v dôsledku toho, že žije vo veľkej vzdialenosti od miest. Vzdialenosť pritom zhoršuje prístup k zdravotníckym zariadeniam väčšine vidieckeho obyvateľstva Namíbie. Avšak ľuďom z kmeňa San ho ešte viac sťažujú faktory ako nedostatočné vzdelanie, nedostatok finančných prostriedkov a nedostupnosť verejnej dopravy. V niektorých prípadoch ich od zdravotníckeho zariadenia delí až 80 km.
Prístup k vzdelaniu
Rasová spravodlivosť znamená aj to, že všetky deti majú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. V spoločnosti, kde deti zažívajú rasizmus, to neplatí.
Rómske deti v Česku, Maďarsku, na Slovensku a ďalších krajinách už desaťročia zažívajú systémovú diskrimináciu v prístupe k vzdelaniu. Toto porušovanie ľudských práv má systémový charakter. Rómske deti zaraďujú do špeciálnych škôl a tried určených pre žiakov a žiačky s mentálnym znevýhodnením. Segregujú ich do škôl a tried určených len pre rómske deti. V bežných školách k nim pristupujú s predsudkami a zaobchádzajú s nimi inak než s deťmi bielej farby pleti. Dôvodom týchto nerovností nie je zväčša nič iné ako ich etnický pôvod.
Rasová spravodlivosť v kontexte klimatickej spravodlivosti
Žiaľ, na diskrimináciu na základe etnickej, rasovej, triednej a kastovej príslušnosti sa nabaľujú aj škodlivé dôsledky zmeny klímy a nerovnosti súvisiace s využívaním fosílnych palív.
Klimatická a rasová spravodlivosť v segregovaných obydliach
V Indii a Nepále sú ženy a dievčatá z tzv. nízkych kást, ako sú dalitky, častejšie vystavené negatívnym dôsledkom klimatických zmien, pretože sú nútené žiť v segregovaných a izolovaných obydliach. Tieto ženy nemajú žiadny prístup k zdrojom ani možnosť ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Zodpovedné orgány pri zavádzaní humanitárnych a rehabilitačných opatrení sústavne ignorujú a prehliadajú potreby týchto žien.
Klimatická a rasová spravodlivosť v chudobných komunitách
V Severnej Amerike znečistenie ovzdušia neúmerne postihuje predovšetkým chudobnejšie komunity ľudí inej než bielej farby pleti, najmä Afroamerické. Štvrte, v ktorých bývajú, sa totiž častejšie nachádzajú v blízkosti elektrární, rafinérií a diaľnic. To vedie k vyššej miere respiračných ochorení a rakoviny. Pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku znečistenia ovzdušia je u černochov a černošiek trikrát vyššia ako v celkovej populácii USA.
Klimatická a rasová spravodlivosť pre pôvodné obyvateľstvo
Zmena klímy mimoriadne škodlivo vplýva aj na životy ľudí z komunít pôvodného obyvateľstva. Je všeobecne známe, že spaľovanie fosílnych palív poškodzuje životné prostredie a spôsobuje početné úmrtia. Súčasný odklon svetovej ekonomiky od fosílnych palív a prechod na obnoviteľné zdroje energie však tiež môže zasahovať do ľudských práv a škodiť životnému prostrediu. Táto transformácia totiž počíta s masívnym nárastom ťažby nerastných surovín. Ak bude tento trend pokračovať, ťažobné spoločnosti a ich odberatelia môžu prehĺbiť problém porušovania práv ľudí žijúcich v blízkosti baní a tiež zamedziť prechod k udržateľnej budúcnosti.
Zločiny proti ľudskosti a medzinárodná spravodlivosť
Amnesty International znepokojujú dvojaké štandardy, ktoré sa uplatňujú v oblasti medzinárodnej spravodlivosti. Medzinárodný trestný súd (ICC) zjavne zlyháva vo vyvodzovaní zodpovednosti voči ľuďom podozrivým zo spáchania zločinov pochádzajúcim z vplyvných štátov. ICC má nedostatky aj pri zabezpečení rovnakého prístupu k spravodlivosti pre všetky obete zločinov podľa medzinárodného práva.
Úrad prokurátora ICC sa nedávno rozhodol nevyšetrovať alebo znížiť prioritu vyšetrovania zločinov, ktoré údajne spáchali štátni príslušníci vplyvných štátov, akými sú USA a Spojené kráľovstvo. Tieto rozhodnutia vyvolávajú otázku, či ICC uplatňuje zásady medzinárodnej spravodlivosti bez ohľadu na to, aký vplyv majú páchatelia. Problémom sú aj rozdielne aplikované rozpočtové obmedzenia. V dôsledku rozpočtových obmedzení ICC obmedzil vyšetrovanie situácií v Nigérii či Afganistane. Na vyšetrovanie zločinov spáchaných na Ukrajine však ICC vyčlenil fondy z dobrovoľného financovania. Tento postup vytvára dojem hierarchického systému medzinárodnej spravodlivosti, v ktorom obete zločinov podľa medzinárodného práva nemajú rovnaký prístup k spravodlivosti.
Okrem toho ICC nepokročil vo vyšetrovaní zločinov spáchaných na Okupovaných palestínskych územiach. Medzi tieto zločiny patrí apartheid, ktorý je zločinom proti ľudskosti. Apartheid je režim dlhodobého a krutého diskriminačného zaobchádzania jednej rasovej skupiny s príslušníkmi a príslušníčkami inej rasovej skupiny s cieľom udržať si nad nimi nadvládu.
Prípadová štúdia: Izraelský apartheid voči palestínskemu obyvateľstvu
Od založenia štátu Izrael v roku 1948 izraelské vlády vytvorili a udržiavajú systém zákonov, politík a praktík zameraných na utláčanie a ovládanie palestínskeho obyvateľstva. Tento systém sa v rôznych oblastiach, kde Izrael vykonáva kontrolu nad právami Palestínčanov a Palestínčaniek, prejavuje rôznymi spôsobmi. Zámer je však vždy rovnaký – zvýhodňovať židovské obyvateľstvo Izraela na úkor Palestínčaniek a Palestínčanov. Toto je apartheid.
Izraelské orgány využívajú na udržiavanie režimu apartheidu štyri hlavné stratégie:
- Rozdeľujú palestínske obyvateľstvo do samostatných územných, právnych a administratívnych celkov a upierajú palestínskym utečencom a utečenkám právo na návrat do vlasti.
- Zaberajú Palestínčanom a Palestínčankám pôdu a majetok, odopierajú im stavebné povolenia, búrajú domy a násilne ich vysťahúvajú z domovov.
- Segregujú palestínske obyvateľstvo do enkláv na základe ich bydliska a právneho postavenia.
- Odopierajú Palestínčankám a Palestínčanom hospodárske a sociálne práva, a to aj prostredníctvom diskriminačného prideľovania zdrojov.
Plánoval som im vytvoriť útulný domov, kde budú žiť so svojimi najbližšími a v blízkosti rodiny. Teraz im odovzdávam spomienky na to, že domov ich detstva bol zničený.
Mohammed Al-Ražábí, obyvateľ štvrte Silwan v okupovanom východnom Jeruzaleme, ktorému izraelské orgány 23. júna 2020 zbúrali dom na základe toho, že bol postavený bez povolenia izraelských okupačných úradov, teda „nelegálne“
Hnutia za rasovú spravodlivosť
Hnutie za rasovú spravodlivosť už desaťročia naberá na intenzite vďaka ľuďom, ktorí odvážne bojujú proti nespravodlivosti na celom svete.
V uplynulých rokoch stojí na čele zmien hnutie #BlackLivesMatter (na životoch černochov a černošiek záleží). Iniciatíva Black Lives Matter vznikla v roku 2013 v reakcii na oslobodzujúci rozsudok pre vraha Trayvona Martina. Toto hnutie bojuje za odstránenie systému, v ktorom sú ľudia bielej farby pleti nadradení ostatným. Hnutie zároveň buduje lokálne siete schopné intervenovať na rôznych úrovniach proti násiliu páchanému na černošských komunitách zo strany štátu a domobrany.
Postaviť sa proti nespravodlivosti však nie je jednoduché, najmä ak patríte k menšine.
S právom na nediskrimináciu sa prelína aj možnosť bezpečne protestovať. Ľudia, ktorí čelia nerovnosti a diskriminácii na základe veku, rasy, rodovej identity a mnohých ďalších faktorov, čelia ešte väčšiemu riziku ohrozovania a obmedzovania práva na protest. Je veľmi dôležité, aby každý človek mohol protestovať bezpečne a bez diskriminácie. Za právo na protest sa Amnesty International zasadzuje prostredníctvom svojej kampane Máme právo kričať za práva.
Prípadová štúdia: Zakážte technológie na rozpoznávanie tvárí
Orgány presadzovania práva na celom svete využívajú systémy na rozpoznávanie tvárí na potláčanie protestov a prenasledovanie menšinových komunít.
Tieto technológie porušujú právo na súkromie, ohrozujú právo na slobodu pokojného zhromažďovania a prejavu, ako aj právo na rovnosť a nediskrimináciu.
Ako fungujú technológie na rozpoznávanie tvárí?
Technologické spoločnosti bez vedomia a súhlasu dotknutých osôb získavajú milióny fotografií z profilov na sociálnych sieťach. Pri vývoji technológie rozpoznávania tvárí siahajú aj do iných databáz vrátane registrov vodičských preukazov. Technológie rozpoznávania tvárí môžu zosilniť rasovú diskrimináciu prítomnú v policajných opatreniach a ohrozujú právo na protest. Tieto technológie predstavujú obzvlášť veľké riziko pre černošské a menšinové komunity. Používanie systémov na rozpoznávanie tvárí preukázalo, že ľuďom z týchto komunít hrozí zatknutie na základe nesprávne priradenej totožnosti.
Ak nebudeme konať, technológie rozpoznávania tvárí a ich nebezpečné dôsledky sa stanú bežnou súčasťou našich životov. Ako v mnohých ďalších prípadoch, menšinové skupiny ľudí kvôli nim budú neustále čeliť obťažovaniu.
Amnesty International preto vedie kampaň zameranú na USA, mesto Hajdarábád v indickom štáte Telangana a Okupované palestínske územia, v rámci ktorej vyzýva zodpovedné orgány na zákaz technológie na rozpoznávanie tvárí.
Čo robí Amnesty v boji za rasovú spravodlivosť?
Amnesty International žiada rovnosť v legislatíve aj praxi pre ľudí, ktorí historicky čelia systémovej diskriminácii.
Štáty musia zabezpečiť spravodlivosť a kompenzácie vrátane odstránenia rasistických zákonov, politík a praktík, ako aj zaručiť rovnosť v prístupe k ekonomickým a sociálnym právam. Mali by tiež prijať opatrenia na ukončenie neprimeranej policajnej kontroly a nadmernej kriminalizácie diskriminovaných ľudí a komunít.
Ak sa chcete dozvedieť viac o diskriminácii na základe etnického či rasového pôvodu a možnostiach, ako tomuto problému pristupovať, absolvujte náš kurz Dekódovanie diskriminácie na základe pôvodu.
