TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
18. MARCA 2024
Amnesty International upozorňuje, že od začiatku okupácie Krymu (pred desiatimi rokmi) sa Rusko snaží zmeniť etnické zloženie polostrova a utláča ukrajinskú a krymskotatársku komunitu.
„Rusko sa systematicky usiluje o vykorenenie ukrajinskej a krymskotatárskej identity [obyvateľstva Krymu] narúšaním, obmedzovaním alebo zakazovaním používania ukrajinského a krymskotatárskeho jazyka vo vzdelávaní, médiách, pri národných oslavách a v iných oblastiach spoločenského života. Okrem toho potláča náboženské a kultúrne zvyky, ktoré nie sú v súlade so zvyklosťami podporovanými Moskvou. Bežné sú aj nútené odsuny obyvateľstva Krymu a presun ruského civilného obyvateľstva na Krym.
Rusko musí ukončiť tieto praktiky potláčania a likvidácie neruských identít na okupovaných územiach. Okrem toho musí zastaviť porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv,“ uviedol výskumný pracovník Amnesty International pre Ukrajinu Patrick Thompson.
Snaha vykoreniť kultúrnu identitu a jazyk
Rusko sa pokúsilo legitimizovať svoju okupáciu a nezákonnú anexiu Krymu zavedením politík, ktoré potláčajú neruské identity na polostrove.
Hneď po anexii Krymu zaviedli ruské orgány na polostrove vlastné školské osnovy. Indoktrináciu mládeže pritom presadzovali pod hrozbou represálií voči učiteľom, študentkám a rodičom, ktorí vyjadrili námietky. Ruské orgány zároveň systematicky likvidovali vzdelávanie v ukrajinskom jazyku. K tomu pribudlo nezákonné zavádzanie ruských zákonov a postupov vrátane potláčania práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie. Zákazy sa vzťahovali aj na kultúrne podujatia a náboženské zvyklosti.
„Už roky bijeme na poplach v súvislosti s tým, že Rusko na Kryme porušuje ľudské práva. Po desiatich rokoch môžeme zhodnotiť, čo toto konanie spôsobilo. Rusko sa snaží potlačiť neruské identity vrátane ukrajinskej a krymskotatárskej kultúry. Alarmujúce je, že tento postup sa zrejme stal vzorom aj pre ostatné ukrajinské územia okupované Ruskom“ doplnil Patrick Thompson.
Potláčanie slobody vierovyznania
Rusko na Kryme výrazne obmedzilo právo na slobodu vierovyznania a presvedčenia. To zahŕňa aj zavedenie právnych predpisov, podľa ktorých je modlenie, kázanie alebo šírenie náboženských materiálov mimo osobitne určených miest alebo bez úradného povolenia trestným činom. Podľa informácií organizácie Forum 18, ktorá sa zaoberá ochranou slobody vierovyznania, od roku 2023 úrady viedli proti jednotlivcom desiatky správnych konaní za „nezákonnú misionársku činnosť“. Vo viac ako 50 prípadoch zaplatili osoby, ktoré týmto sporom čelili, vysoké pokuty za údajné porušenie zákona.
Moslimské obyvateľstvo Krymu, väčšinovo príslušníčky a príslušníci krymskotatárskej menšiny, čelilo tvrdým represiám. Ruské orgány činné v trestnom konaní opakovane prerušili piatkové modlitby v krymských mešitách, aby vykonali pasové kontroly všetkých prítomných. Ruské orgány sa pritom zameriavajú najmä na krymských Tatárov. Pri početných domových prehliadkach hľadali a konfiškovali akúkoľvek náboženskú literatúru. Viac ako 100 krymských moslimov a moslimiek čelilo trestnému stíhaniu na základe nepodložených obvinení súvisiacich s terorizmom. Mnoho z nich odsúdili na trest odňatia slobody až do výšky 24 rokov. Títo ľudia si nespravodlivé tresty odpykávajú v Rusku.
V apríli 2017 ruský najvyšší súd označil Svedkov Jehovových za „extrémistické hnutie“ a zakázal ich činnosť v Rusku a na Ruskom okupovanom Kryme. Na základe tohto rozhodnutia došlo k zrušeniu všetkých 22 kongregácií, čo sa dotklo približne 8 000 veriacich. Najmenej 12 ľudí odsúdili na šesť a viac rokov väzenia len za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu náboženského vyznania a presvedčenia.
Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu (po roku 2018 Pravoslávna cirkev Ukrajiny) sa odmietla opätovne zaregistrovať ako náboženská organizácia podľa ruského práva. Niekoľko jej duchovných si odmietlo prevziať ruské pasy, preto museli opustiť Krym. Počas prvého roka okupácie prišla miestna pravoslávna cirkev o 38 zo svojich 46 farností, dnes už nemá žiadnu. V máji 2023 ju de facto úrady nezákonne vysťahovali z katedrály v regionálnom hlavnom meste Simferopoľ.
Obmedzovanie slobody médií
Nezávislé médiá a novinári sa stali terčom útokov okupačných orgánov. Proruské polovojenské jednotky už v prvých dňoch okupácie v rámci masívnej kampane proti proukrajinským aktivistom uniesli niekoľko novinárov a novinárok. Už v marci 2014 prestali vysielať televízne a rozhlasové kanály v ukrajinskom jazyku a nahradili ich ruské médiá. Po anexii Rusko nariadilo, aby sa všetky médiá na Kryme do 10 mesiacov preregistrovali v súlade s ruskými právnymi predpismi, a varovalo pred „provokáciami“.
Terčom útoku sa stali aj krymskotatárske médiá. Žiadosti o registráciu populárnej televízie ATR a ďalších ruské úrady zamietli. Dňa 26. januára 2015 vtrhli do kancelárií ATR desiatky maskovaných mužov a odstránili ich počítačové servery. Redaktori televízie pre Amnesty International uviedli, že ich telefonicky neoficiálne varovali vplyvné osoby, ktorým sa nepáčilo spravodajstvo venované udalostiam v tatárskej komunite. ATR sa nakoniec musela presťahovať na pevninskú Ukrajinu a stratila možnosť vysielať na Kryme.
Prístup k online médiám, ktoré boli vykázané z Krymu, bol na Kryme svojvoľne zablokovaný bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia.
Rusko musí okamžite zastaviť porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv na Kryme a ďalších ukrajinských územiach, ktoré okupuje. Všetky osoby zodpovedné za zločiny podľa medzinárodného práva musia byť postavené pred súd v spravodlivom súdnom procese. Obete týchto zločinov by mali mať možnosť si plne uplatňovať svoje právo na informácie, spravodlivosť a odškodnenie.