Čo sú ekonomické, sociálne a kultúrne práva a prečo sú dôležité?
Amnesty International presadzuje dodržiavanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sa označujú aj skratkou „ESK práva“. Tieto práva chráni Všeobecná deklarácia ľudských práv a mnoho dohovorov o ľudských právach. Čo vlastne ESK práva sú a ako spolu súvisia?
Ekonomické, sociálne a kultúrne práva zahŕňajú ochranu základných vecí, ktoré potrebujeme na život ako taký: potraviny, vodu, hygienu, zdravie, bývanie a sociálne zabezpečenie. Zahŕňajú aj veci, ktoré potrebujeme na dôstojný život, ako sú vzdelanie, práva pracujúcich či práva, na ktoré má vplyv pretrvávajúca klimatická kríza. Všetky ekonomické, sociálne a kultúrne práva sa môžu navzájom prelínať a ovplyvňovať – napríklad zlé hygienické podmienky môžu viesť k zhoršeniu zdravia.
Ekonomické, sociálne a kultúrne práva zahŕňajú:
- potraviny
- vodu a hygienické zariadenia
- zdravotnú starostlivosť
- bývanie
- vzdelanie
- práva pracujúcich
- sociálne zabezpečenie
Prečo sú tieto práva dôležité?
Všetci potrebujeme bezpečný domov, v ktorom môžeme žiť. Potrebujeme jedlo, vodu na pitie, umývanie, upratovanie a varenie, ako aj hygienické zariadenia, aby sme zostali zdraví. Keď ochorieme, potrebujeme zdravotnú starostlivosť. Naše deti potrebujú vzdelanie, pracujúci potrebujú spravodlivé zaobchádzanie a odmenu. Tí, ktorí nemôžu pracovať, potrebujú systém sociálneho zabezpečenia, ktorý im umožní prekonať nepriaznivé okolnosti a žiť dôstojný život.
Závažná ekonomická a sociálna nerovnosť je trvalou realitou v krajinách na všetkých úrovniach rozvoja. Miliardy ľudí na celom svete žijú bez mnohých základných práv. Ani najbohatšie a najvplyvnejšie vlády si nesplnili svoje záväzky v oblasti boja proti hladu a prevencie chorôb. Rovnako si neplnia záväzky v oblasti odstraňovania negramotnosti a bezdomovectva. Prelínajúce sa krízy, ako napríklad v dôsledku vojen a klimatickej zmeny, spôsobujú celosvetový nárast chudoby, nerovnosti a diskriminácie.
Vlády po celom svete majú povinnosť zaručiť ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Amnesty International od nich vyžaduje, aby tieto práva rešpektovali, chránili a napĺňali.
Právo na potraviny
Právo na potraviny je viac ako len právo na toľko jedla, aby človek nezomrel od hladu. Potraviny musia byť dostupné v dostatočnom množstve a musia mať adekvátnu kvalitu, aby uspokojili všetkých, ktorí ich konzumujú, a to z hľadiska zdravia, výživových potrieb a príslušnej kultúry. Musia byť tiež cenovo dostupné a dosiahnuteľné spôsobom, ktorý je udržateľný.
Na svete sa pestuje, vyrába a spracováva dostatok potravín, aby nikto nemusel trpieť hladom alebo podvýživou. Napriek tomu však milióny ľudí nemajú každodenný prístup k dostatku výživných potravín. K tomuto dochádza v dôsledku zlyhania vlád a viacerých kríz, ako sú ozbrojené konflikty a zmeny klímy.
Existuje mnoho spôsobov, ako môže nedostatočné konanie vlád ohroziť právo na potraviny. K nedostatku potravín môže viesť napríklad výrazné zvýšenie cien, ale aj krízové situácie, kvôli ktorým dôjde k blokovaniu humanitárnej pomoci (napríklad dodávok potravín a vody). To sa stalo napríklad v Etiópii.
Práva na vodu a hygienické zariadenia
Právo na vodu je životne dôležité pre každý živý organizmus – bez nej by sme zahynuli. Potrebujeme vodu, aby sme sa mohli napiť a umyť, na varenie a sanitárne účely, čo je tiež právo. Voda má zásadný význam pre uplatňovanie všetkých ostatných ľudských práv vrátane práva na život. Je tiež kľúčová pre výrobu potravín.
Právo na hygienické zariadenia umožňuje ľuďom prístup k čistému a zdravému životnému prostrediu. Bez neho vznikajú prekážky pre uplatňovanie iných práv, ako je právo na zdravie a vzdelanie.
Voda musí byť dostupná a prístupná všetkým ľuďom v dostatočnom množstve a primeranej kvalite na všetky účely, na ktoré sa používa. Existuje však mnoho spôsobov, akými sa porušujú práva na vodu a hygienické zariadenia.
Znečistenie môže spôsobiť, že voda nebude pitná. Nedostatok vody môže viesť k ničivému suchu. Klimatická kríza môže túto situáciu často zhoršovať a prehlbovať nedostatok prístupnej čistej vody. Vlády a spoločnosti môžu kontrolovať dodávky vody spôsobmi, ktoré ľuďom bránia v dostatočnom prístupe k nej. Obrancovia a obrankyne ľudských práv dokonca čelia vyhrážkam smrťou za to, že sa za toto právo otvorene zasadzujú.
Právo na zdravie
Právo na zdravie úzko súvisí so všetkými ostatnými ľudskými právami. Všetci máme právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia. To zahŕňa aj takzvané „sociálne determinanty zdravia“, ako sú zdravé životné prostredie, ochrana pred násilím a diskrimináciou, potraviny, bývanie, hygienické zariadenia, voda, vzdelávanie a sociálne zabezpečenie.
Právo na zdravie neznamená právo byť zdravý, ale právo každého človeka na prístup k systému zdravotnej starostlivosti, ktorý mu umožní zachovať a chrániť si zdravie. Rôzne skupiny ľudí – ženy, deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným znevýhodnením – môžu mať špecifické potreby, ktoré by mali vlády pochopiť a primerane napĺňať.
Napriek tomu stále existuje mnoho prípadov nerovnosti v oblasti zdravia, v ktorých niektorí ľudia nemajú taký istý prístup k zdravotnej starostlivosti ako ostatní. Napríklad počas pandémie COVID-19 došlo k rozsiahlej nerovnosti v prístupe k vakcínam. Farmaceutický priemysel vtedy obmedzil prístup k život zachraňujúcim vakcínam pre krajiny s nižšími príjmami. K nerovnosti v oblasti zdravia môžu viesť aj faktory ako nedostatok liekov, ktoré vznikajú v dôsledku toho, že vlády nedokážu adekvátne reagovať na potreby zdravotníctva a nezabezpečia dostatočné zásoby, alebo vysoké poplatky, ktoré znemožňujú prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom.
Vlády môžu tiež porušovať právo na zdravie nesprávnym riadením krízových situácií v oblasti verejného zdravia, ako sa to ukázalo aj počas pandémie.
Právo na bývanie
Všetci máme právo na primerané bývanie: bezpečné miesto, ktoré môžeme nazývať svojím domovom. Mali by ste mať zákonné právo tam žiť a vaše bývanie by malo mať prístup k základným službám a infraštruktúre, ako sú vodovod a kanalizácia. Bývanie musí byť cenovo dostupné a primerane chrániť vás a vašu rodinu pred nepriaznivým počasím, chorobami a znečistením.
Nikto by nemal byť bez domova. Podľa medzinárodného práva a noriem v oblasti ľudských práv je bezdomovectvo extrémnym porušením práva na primerané bývanie (okrem iných práv).
Žiaľ, existuje mnoho ďalších spôsobov, akými dochádza k porušovaniu tohto práva. Patrí medzi ne napríklad vysídľovanie ľudí v ozbrojených konfliktoch a prostredníctvom praktík, ako je nútené vysťahovanie, napríklad pôvodného obyvateľstva ako Masajov, alebo zo strany korporácií, ako sú ťažobné spoločnosti v Konžskej demokratickej republike.
Právo na vzdelanie
Všetci máme právo na vzdelanie. Vzdelanie má zásadný význam pre sebarealizáciu a osobný rozvoj. Okrem toho nám umožňuje prístup k ďalším právam, ako je právo na prácu, primerané bývanie a dôstojnú životnú úroveň, a ich ľahšie uplatňovanie.
Právo na vzdelanie zahŕňa celoživotné vzdelávanie na všetkých úrovniach (primárne, sekundárne a terciárne), a to buď v rámci formálneho, alebo neformálneho vzdelávania. Primárne vzdelávanie je povinné a musí byť bezplatné pre všetkých. Na vyšších úrovniach musia vlády pracovať na tom, aby bolo vzdelávanie bezplatné, pričom musia zabezpečiť, aby bolo dostupné a cenovo prístupné pre všetkých.
Vlády musia uprednostniť a vyčleniť prostriedky na bezplatné, dostupné a kvalitné verejné vzdelávanie. Musia pritom využívať a maximalizovať svoje zdroje na financovanie verejných škôl, ktoré musia byť fyzicky dostupné a musia spĺňať primerané kvalitatívne požiadavky.
Nesplnenie týchto požiadaviek môže viesť k veľkej nerovnosti, ako odhalila Amnesty International pri výskume v Južnej Afrike.
Právo na sociálne zabezpečenie
Každý človek má právo na sociálne zabezpečenie. Právo na sociálne zabezpečenie vám zaručuje prístup k sociálnym dávkam. Tieto dávky vám pomôžu dosiahnuť primeranú životnú úroveň aj v prípade, že nemáte dostatok finančných prostriedkov a nedokážete si zabezpečiť základné potreby. Existuje mnoho situácií, v ktorých vy alebo iní ľudia nemáte dostatočný príjem na to, aby ste sa bez dodatočnej podpory dokázali uživiť. K takýmto situáciám patria napríklad nezamestnanosť, choroba, zdravotné znevýhodnenie, rodičovstvo, úraz, úmrtie blízkej osoby alebo vysoký vek.
Právo na sociálne zabezpečenie má osobitný cieľ zmierňovať chudobu a zabezpečiť, aby si každý mohol uplatňovať svoje právo na dôstojný život, právo na potraviny, zdravie, bývanie, vzdelanie, prácu a právo na prevenciu sociálneho vylúčenia.
Aj v krajinách s nižšími príjmami, kde sú zdroje obmedzené, musia vlády zabezpečiť aspoň základný systém sociálneho zabezpečenia, aby zaistili nevyhnutnú podporu všetkým, ktorí ju potrebujú. Existujú však mnohé miesta na svete, kde vlády nezabezpečujú túto podporu pre svoje obyvateľstvo.
Práva pracujúcich
Všetci máme právo na prácu, ktoré okrem práva na prácu zahŕňa aj súbor práv v práci (niekedy nazývané aj „pracovné práva“). Tieto práva chránia všetkých pracujúcich, či už pracujete vo formálnom alebo neformálnom sektore, ste migrujúci pracujúci, dočasný pracujúci alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
Hoci právo na prácu nie je právom na zamestnanie, je to právo na príležitosti a podmienky, ktoré vám môžu zabezpečiť dôstojnú prácu a umožniť vám a vašej rodine primeranú životnú úroveň.
Vlády by mali poskytovať podporné služby, ktoré pomáhajú ľuďom získať prístup k pracovným príležitostiam, a musia tiež vyvíjať spôsoby, ako zvýšiť počet a rozsah dostupných príležitostí. Pracovné príležitosti musia mať k dispozícii všetci ľudia bez diskriminácie. Pracujúci musia mať tiež možnosť zakladať odborové organizácie, vstupovať do nich a zapájať sa do kolektívnych vyjednávaní.
Nikto by nemal byť nijakým spôsobom nútený do práce.
Práva pracujúcich sú však vo veľkej miere porušované. Milióny ľudí nútia pracovať proti ich vôli alebo pracovať v ponižujúcich a nespravodlivých podmienkach, ako napríklad v niektorých skladoch spoločnosti Amazon. Iní nemajú kvôli nedostatku príležitostí inú možnosť, ako prijať prácu v „zákazkovej ekonomike“, čo často znamená mnohohodinový pracovný čas, neisté zmluvy a nespoľahlivú mzdu.
Migrujúci pracujúci patria často medzi najviac vykorisťovaných. Ľudia často čelia manipulácii s cieľom prinútiť ich vykonávať ťažkú a nebezpečnú prácu bez akejkoľvek ochrany zo strany bezohľadných zamestnávateľov. To môže viesť k situáciám, ktoré nazývame nútená práca, čo je forma moderného otroctva.
Prípadová štúdia: Zodpovednosť športového giganta FIFA v Katare
Keď vyhlásili Katar za hostiteľa Majstrovstiev sveta vo futbale mužov v roku 2022, táto správa sa dostala na titulné stránky novín po celom svete. Katar má však za sebou históriu systémového zneužívania a vykorisťovania migrujúcich pracujúcich. Pre tisíce ľudí, ktorí museli pracovať na príprave a realizácii tejto historickej udalosti, sa táto situácia, žiaľ, nezmenila.
Napriek tomu, že Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) o tejto skutočnosti vedela, udelila Kataru právo usporiadať turnaj v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Neuložila mu žiadne podmienky na zabezpečenie ochrany práv migrujúcich pracujúcich, a to napriek predvídateľnému riziku porušovania ich ľudských práv.
V dôsledku toho došlo k vykorisťovaniu a zneužívaniu státisícov migrujúcich pracujúcich, ktorých najali na projekty súvisiace s majstrovstvami sveta vo futbale. Títo ľudia nedostávali mzdy, vystavili ich nútenej práci a pracovným podmienkam, ktoré pre niektorých tragicky skončili smrťou.
Amnesty International spolu s ďalšími organizáciami vyvíja tlak na FIFA, aby odškodnila migrujúcich pracujúcich, ktorých sa tieto porušenia práv týkali. Tiež vyzýva na dodržiavanie práv týchto pracujúcich prostredníctvom zriadenia kompenzačného fondu a zastavenia praktík, ktoré porušujú ich práva.
Právo na účinný prostriedok nápravy
Napriek všetkému uvedenému, realita pre milióny ľudí je taká, že vlády často nedodržiavajú niektoré alebo žiadne z týchto práv. V takom prípade prichádza na rad právo na účinný prostriedok nápravy. Keď hovoríme o práve na účinný prostriedok nápravy, znamená to, že každý musí mať možnosť obrátiť sa na súd, ak došlo k porušeniu jeho práv.
Opatrenia musia byť dostupné, záväzné, účinné a mať potenciál zabezpečiť spravodlivosť. Mali by poskytovať primeranú náhradu obetiam a zabraňovať ďalšiemu porušovaniu práv.
Hoci právo na účinný prostriedok nápravy zaručuje možnosť domáhať sa nápravy priamo od štátu, medzinárodná spolupráca a pomoc majú pri dodržiavaní tohto práva zásadný význam. Štáty by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudia mohli domáhať spravodlivosti, čo je súčasťou ich medzinárodných záväzkov. To znamená, že záväzky v oblasti ľudských práv nekončia na hraniciach štátov, ak ich konanie má vplyv na osoby žijúce v iných krajinách.
Právo na účinný prostriedok nápravy sa vzťahuje na všetky práva, či už ide o porušenie zákazu mučenia, alebo o porušenie ESK práv, napríklad násilné vysťahovanie. Toto právo sa môže uplatniť aj v prípade, keď práva porušila spoločnosť, ako sa to stalo v uvedenom prípade v Katare.
Prípadová štúdia: Zodpovednosť spoločnosti Shell v delte rieky Niger
V Nigérii využili komunity svoje právo na účinný prostriedok nápravy, aby postavili ropného giganta Shell pred súd.
V roku 2021 spoločnosť Shell oznámila plány na predaj svojich aktív v delte rieky Niger po 60 rokoch ziskov. Spoločnosť však nevysvetlila, ako plánuje riešiť rozsiahle a systémové znečistenie územia nigérijských komunít súvisiace s jej činnosťou predtým, ako predá svoje prevádzky a opustí krajinu.
Amnesty International už desaťročia dokumentuje závažné a dlhodobé porušovanie ľudských práv v dôsledku ropného znečistenia v delte rieky Niger. Ťažobná činnosť má ničivé dôsledky na životy ľudí, ktorí už nemôžu hospodáriť, loviť ryby, mať prístup k čistej vode ani žiť v zdravom prostredí.
Obyvatelia komunít Ogale a Bille zažalovali spoločnosť Shell na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva. Na základe technickej námietky týkajúcej sa zodpovednosti materskej spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve požadovali, aby spoločnosť vyčistila ropné škvrny, ktoré zničili ich živobytie, otrávili studne a znečistili pôdu a vodu. A vyhrali.
Toto prelomové rozhodnutie umožňuje komunitám opäť predložiť prípad Najvyššiemu súdu. Môže predstavovať koniec dlhej kapitoly beztrestnosti spoločnosti Shell a ďalších nadnárodných spoločností, ktoré porušujú ľudské práva v zahraničí. Je to významný krok k tomu, aby spoločnosť Shell napravila spôsobené škody a odškodnila komunity za stratu živobytia. Zároveň ide o dobrý príklad toho, ako ľudia využívajú svoje právo na účinný prostriedok nápravy a domáhajú sa spravodlivosti aj od tých najsilnejších protivníkov.
Ako ovplyvňujú úsporné opatrenia ekonomické, sociálne a kultúrne práva?
Ekonomické politiky majú obrovský vplyv na ESK práva. Keď vlády zavádzajú škrty v oblasti verejných financií, môže to mať mimoriadne negatívne dôsledky na ľudské práva.
Úsporné opatrenia sú opatrenia, ktoré vlády prijímajú s cieľom znížiť verejný dlh, zvyčajne prostredníctvom škrtov vo verejných výdavkoch. Tieto opatrenia majú vplyv na práva obyvateľstva. Často totiž vedú k zrušeniu alebo obmedzeniu financovania služieb, ktoré ľuďom zabezpečujú prístup k ich právam. V praxi to môže znamenať napríklad dlhšie čakacie doby na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť alebo zrušenie služieb, ako je odvoz odpadu, čo vedie k zhoršeniu hygienických podmienok. Môžu sa znížiť dávky sociálneho zabezpečenia, čo môže viesť k väčšej chudobe a hladu.
Pred zavedením úsporných opatrení by vlády mali zvážiť ich vplyv na ľudské práva a zvážiť alternatívne opatrenia. Tie môžu mať formu rokovaní s veriteľmi o odpustení dlhov, daňovej reformy s cieľom zabezpečiť spravodlivejší systém alebo presunu finančných prostriedkov z iných oblastí na dôležitejšie základné služby, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť.
Ľudské práva vo svete prelínajúcich sa kríz
V súčasnosti ľudstvo čelí bezprecedentnej kombinácii závažných kríz, ktoré sa prelínajú, navzájom sa prehlbujú a zhoršujú.
Napríklad pretrvávajúca klimatická kríza môže spôsobiť, že ľudia budú musieť opustiť pôdu, ktorú už nemôžu obrábať. Tým sa vystavia riziku neprimeraného bývania a nedostatočného prístupu k potravinám a vode či hygienickým zariadeniam. Ak ich vláda zavádza úsporné opatrenia, nemusí mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby im adekvátne pomohla.
Naopak, globálna kríza životných nákladov môže znamenať, že štáty nebudú schopné riešiť dôsledky zmeny klímy. To môže viesť k tomu, že ak napríklad nepriaznivé počasie zničí školu, nebudú peniaze na jej obnovu a deti zostanú bez vzdelania.
Tieto prelínajúce sa krízy vedú k nárastu chudoby, nerovnosti a diskriminácie na celom svete.
Prípadová štúdia: Ekonomická kríza na Srí Lanke
Desaťročia nestabilnej vlády, nesprávneho hospodárenia a obrovských daňových úľav oslabili srílanskú ekonomiku ešte predtým, ako ju v roku 2019 zasiahla pandémia COVID-19.
Veľká časť príjmov Srí Lanky pochádza z cestovného ruchu, ktorý prakticky zo dňa na deň zanikol. Prílev peňazí od občanov pracujúcich v zahraničí sa taktiež znížil na minimum. Vláda musela siahnuť po devízových rezervách, čím krajinu uvrhla do hospodárskej krízy.
Nedostatok paliva spôsoboval dlhé rady a výpadky elektrickej energie. To malo vplyv na základné služby, ako sú hygienické zariadenia a zdravotná starostlivosť, pričom nemocniciam dochádzali lieky a energia. Pre niektorých ľudí sa výrazne zhoršil prístup k pitnej vode a dostatočným zásobám potravín. Zhoršujúce sa podmienky viedli k rozsiahlym protestom, na ktoré orgány často reagovali násilím.
Kríza prehĺbila chudobu a oslabila systémy sociálneho zabezpečenia, čo výrazne ovplyvnilo schopnosť vlády zaručiť ľudské práva. Porušenie jedného ESK práva môže mať ďalekosiahly vplyv na všetky ostatné práva.
Čo robí Amnesty International v boji za ekonomické, sociálne a kultúrne práva?
Amnesty International sa zasadzuje za úplné naplnenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, aby každý mohol viesť dôstojný život bez diskriminácie a chudoby.
Naša kampaň Máme právo kričať za práva vyzýva vlády, aby ľuďom umožnili uplatňovať si svoje právo na protest, či už proti chudobe, nerovnosti, nebezpečným pracovným podmienkam, nerovnosti v oblasti zdravia, nedostatku vzdelania, alebo v akejkoľvek inej oblasti, v ktorej nemajú prístup k ekonomickým, sociálnym a kultúrnym právam.
Pomáhame pracujúcim bojovať za svoje práva. Okrem toho odhaľujeme nezákonné pracovné podmienky a praktiky, ktoré porušujú ich právo na prácu.
Bojujeme za to, aby deti mali lepší prístup k primeranému vzdelaniu. Bojujeme aj za to, aby všetci mali bezpečný a zdravý domov s dostatkom jedla a vody.
Vyzývame vlády, aby zabezpečili, že nikto neupadne do chudoby napriek prekážkam, ako je hospodárska kríza. Žiadame od vlád, aby si splnili svoje záväzky v oblasti sociálneho zabezpečenia.
A intenzívne lobujeme za to, aby páchateľov porušovania ľudských práv postavili pred súd.
Po celom svete sa vynárajú mnohé výzvy. Zmena klímy a kríza životných nákladov prehĺbili mnohé ťažkosti, s ktorými sa ľudia stretávajú pri prístupe k svojim ekonomickým, sociálnym a kultúrnym právam. Je však nevyhnutné, aby tieto práva boli rešpektované, chránené a zaručené pre všetkých bez diskriminácie. Sú totiž neoddeliteľnou súčasťou zmysluplného života, a my za ne budeme naďalej bojovať.
