Podozriví zo spáchania zločinu a obyčajní väzni sú zabudnuté obete porušovania ľudských práv v Brazílii, hovorí nová správa AI. Natlačení do tmavých, nevetraných, hmyzom zamorených ciel sú vystavení život ohrozujúcim chorobám a žijú v neustálom strachu pred napadnutím zo strany ostatných väzňov. Boja sa bitky a mučenia väzenskými dozorcami a policajtmi.
Časť o Slovenskej republike (zahrňujúca obdobie roku 1998)
Časť o Slovenskej republike (zahrňujúca obdobie roku 1997)
Obsah:
Ráno 22. septembra 1998 bola Semira Adamu odvezená policajnou dodávkou z detenčného centra Steenokkerzeel, ktoré je v blízkosti letiska a kde bola Semira zadržiavaná od svojho príchodu v marci. Priviezli ju k lietadlu spoločnosti Sabena, ktorým mala odletieť naspäť do Toga (odkiaľ pôvodne v marci priletela). Podľa správ ju eskortovali jedenásti ozbrojení muži, a traja ju sprevádzali až do lietadla. Dvaja si ju usadili medzi seba, kým tretí celý postup filmoval videokamerou.
Ak sa táto bývalá sovietska republika, ktorá sa v roku 1991 osamostatnila niekedy ocitne v správach, vďačí za to spravidla svojmu prezidentovi Alexandrovi Grigorjevičovi Lukašenkovi. Napríklad vtedy, keď sa táto medzinárodne zaznávaná hlava štátu stretla s dolnosaským ministerským predsedom a kandidátom SPD na post kancelára Gerhardom Schröderom. Keď sa však Lukašenko neskôr odvážil vyhlásiť exteritoriálny priestor dvadsiatich dvoch rezidencií zahraničných ambasád za svoje osobné teritórium, postaral sa už o skutočnú senzáciu – jeho postup narazil v celom svete na odmietnutie a nepochopenie. Znovu zosilneli hlasy, ktoré v Lukašenkovi vidia “nevypočítateľného diktátora” a v Bielorusku “autoritatívny policajný štát, ktorý je na ceste späť k totalitnej vláde”. Jasne sa vyjadril aj Lukašenkov veľvyslanec v Bonne, Piotr Beliajev, ktorý svojho prezidenta označil za “idiota”.
Pravidlo nepracovať na prípadoch vo vlastnej krajine znemožňuje tomuto oddeleniu, ako aj predtým, starať sa do represií v bývalej kráľovskej kolónii. Ale je tu toho viac. Od 1. júla platí toto obmedzenie aj pre situáciu ľudských práv na pevnine, pre celú Čínsku ľudovú republiku, teda zároveň pre Tibet, Taiwan a Macau. Toto znamená, že členovia Amnesty v Hong Kongu za žiadnych okolností nemôžu zhromažďovať informácie o individuálnych prípadoch na týchto územiach. Môžu sa ale zamerať na osudy azylantov a na zrušenie trestu smrti. Štatút AI doslova vyhradzujú, aby členovia mohli pomôcť rozširovať vedomie ľudských práv vo vlastnej krajine. Štatúty ukladajú sekciám a štruktúram striktné dodržiavanie existujúcich zmlúv vo vlastnej krajine, alebo zmien v zákonodarstve ktoré, sa týkajú ľudských práv.