Bangladéš: Návraty Rohingov musia byť bezpečné, dobrovoľné a dôstojné
Generálny tajomník Amnesty International sa stretol s premiérkou Bangladéšu Sheikh Hasinou.
Generálny tajomník Amnesty International sa stretol s premiérkou Bangladéšu Sheikh Hasinou.
V štáte Rakhine v Mjanmarsku vznikajú pod tlakom orgánov bezpečnostné základne budované na miestach vypálených dedín menšíny Rohingov.
Tlačová správa Amnesty International
Tlačová správa Amnesty International
Skoro 400 tisíc ľudí – prevažne Rohingov – utieklo z Mjanmarska do susediaceho Bangladéša, pričom mnohí sú zranení či s malými deťmi. Tisíce ďalších pravdepodobne uviazli v horách na severe Jakchainského štátu bez prístupu k základnej pomoci, pretože mimovládne a humanitárne organizácie majú do tejto oblasti zákaz vstupu. Po celom regióne sa tiež objavili dôkazy o rozsiahlych vyhladzovacích vojenských zásahoch, pri ktorých barmské bezpečnostné sily a ozbrojené skupiny vypaľujú celé dediny Rohingov. Vieme, že prinajmenšom 80 sídel ľahlo popolom. Bezpečnostné sily nielenže používajú násilie, aby vyhnali Rohingov, ale dokonca zblízka strieľajú do ľudí, ktorí sa snažia uniknúť. Nočná mora pokračuje na hraniciach s Bangladéšom, kde sú položené nášľapné míny, zakázané medzinárodným právom. Tie pre Rohingov, ktorí si už aj tak vytrpeli dosť, predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Položili ich bezpečnostné sily a vážne zranili najmenej troch civilistov, vrátane dvoch detí, a zabili jedného muža. Toto je jasný príklad etnickej čistky, ktorá predstavuje zločin proti ľudskosti.
Minulotýždňové prepustenie jedenástich väzňov a väzenkýň svedomia v rámci hromadnej amnestie v Mjanmarsku je správnym rozhodnutím. Amnesty International však žiada, aby tunajšie autority bezodkladne prepustili aj zvyšných pokojných aktivistov a aktivistky, ktorých je za mrežami v tejto krajine stále obrovský počet.
Barmský lekár Tun Aung bol zatknutý v júni 2012. Najprv bol niekoľko mesiacov zadržiavaný v izolácii a následne odsúdený na 17 rokov väzenia za údajné podnecovanie násilia v spoločnosti v súvislosti s etnickými nepokojmi medzi väčšinovými budhistami a moslimskou menšinou. Tie vypukli na západe Barmy po znásilnení a zavraždení mladej ženy budhistického vyznania. Amnesty International sa domnieva, že Tung Aung bol uväznený len preto, že je predsedom Rady pre islamské náboženské záležitosti v meste Maungaw.