Amnesty International preskúmala štyri izraelské útoky v meste Rafah, v najjužnejšej provincii pásma Gazy, v čase, keď bola táto oblasť údajne „najbezpečnejšou oblasťou“ v pásme. K trom z útokov došlo v decembri 2023, po skončení tzv. humanitárnej prestávky, jeden z útokov sa uskutočnil v januári 2024. Pri týchto útokoch zahynulo najmenej 95 civilistov vrátane 42 detí. Izraelské ozbrojené sily sa v súčasnosti pripravujú na pozemnú operáciu v oblasti. Takáto operácia bude mať pravdepodobne zničujúce dôsledky na životy viac ako milióna ľudí, ktorí sa po postupných vlnách masového vysídľovania tiesnia na území s rozlohou 63 km2.

Spoločnosť Meta navrhla revíziu vnútorných politík týkajúcu sa používania pojmov „sionizmus“ a „sionista“/„sionistický“. Výskumná pracovníčka a poradkyňa pre umelú inteligenciu a ľudské práva v Amnesty Tech, Alia Al Ghussain, upozorňuje, že spoločnosť „Meta musí zabezpečiť, aby jej obsahové politiky nediskriminovali a neboli zaujaté voči propalestínskym hlasom. Plošný zákaz kritiky ‚sionizmu‘ alebo ‚sionistov‘ by bol neprimeraným a svojvoľným obmedzením slobody prejavu. [Takýto zákaz] by viedol k potlačeniu palestínskych, židovských a ďalších hlasov, ktoré sa snažia pritiahnuť pozornosť na ukrutné zločiny izraelských síl v pásme Gazy alebo na izraelský režim apartheidu voči palestínskej populácii.“

Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho. Prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.

Zatiaľ čo svet sleduje postup Izraela v pásme Gazy, izraelské ozbrojené sily rozpútali brutálnu násilnú kampaň aj voči palestínskej populácii na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa zistení Amnesty International sa okupačné sily na Západnom brehu v uplynulých štyroch mesiacoch dopúšťali nezákonného zabíjania. K smrti Palestínčanov a Palestínčaniek viedlo aj používanie smrtiacej sily v prípadoch, keď nebolo nevyhnutné, ako napríklad pri zatýkacích raziách a zásahoch proti protestujúcim, alebo odopieranie a marenie lekárskej pomoci zraneným.

Najmenej 9 darcovských krajín sa rozhodlo pozastaviť financovanie Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Dôvodom sú obvinenia, že 12 zamestnancov úradu bolo zapojených do útokov Hamasu, ku ktorým došlo 7. októbra v južnom Izraeli. Toto rozhodnutie podľa Amnesty zničujúcim spôsobom zasiahne viac ako dva milióny ľudí v okupovanom pásme Gazy. Veľká časť populácie pásma čelí vnútornému vysídleniu, akútnemu nedostatku vody, jedla a ďalších základných potrieb. UNRWA je posledným záchranným lanom, ktorého sa títo ľudia môžu chytiť. Amnesty preto nalieha na štáty, ktoré pozastavili financovanie UNRWA, aby zmenili svoje rozhodnutie.

Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho. Prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.

Viac ako 250 popredných ľudskoprávnych a humanitárnych organizácií vrátane Amnesty International vyzýva všetky štáty sveta, aby zastavili dodávky zbraní, súčiastok a munície pre izraelskú armádu aj pre palestínske ozbrojené skupiny. Podľa organizácií dodávanie zbraní a zbrojného materiálu podnecuje humanitárnu krízu v pásme Gazy a vedie k početným stratám na civilných životoch. Organizácie vo výzve upozorňujú, že OSN a jej členské krajiny si túto povinnosť mali splniť už dávno.

Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho, prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.

Juhoafrická republika (JAR) podala podnet na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) vo veci potenciálneho porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (ďalej aj skrátene „Dohovor o genocíde“) štátom Izrael. Podľa JAR má konanie Izraela po útokoch Hamasu a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra 2023 charakter genocídy. Juhoafrická republika naliehavo žiada ICJ, aby nariadil „predbežné opatrenia“ na ochranu palestínskej populácie v pásme Gazy. Tieto opatrenia by mali zahŕňa aj výzvu, aby Izrael okamžite zastavil vojenské útoky, ktoré „porušujú alebo vedú k porušeniu Dohovoru o genocíde“. Okrem toho vyzýva na zrušenie všetkých opatrení Izraela, ktoré predstavujú zločiny kolektívneho trestu a núteného vysídlenia. Úvodné pojednávania sa uskutočnia na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu v dňoch 11. a 12. januára.

Viaceré európske krajiny a Európska komisia oznámili, že plánujú obmedziť financovanie palestínskych ľudskoprávnych organizácií. Takéto kroky by ešte viac poškodili dôveryhodnosť Európskej únie, ktorá sa sama prezentuje ako subjekt, ktorému záleží na ľudských právach. Amnesty International a 95 ďalších organizácií zverejnili list adresovaný EÚ a jej členským štátom, v ktorom vyjadrujú obavy z vplyvu takýchto diskriminačných opatrení na ľudské práva.

Izraelské orgány a Hamas sa dohodli na 4-dňovej humanitárnej prestávke v bojoch. Prestávka má slúžiť najmä na prepustenie zadržiavaných osôb; Hamas má podľa dohody prepustiť najmenej 50 rukojemníkov a rukojemníčok, väčšinou izraelských žien a detí, výmenou za prepustenie 150 Palestínčanov a Palestínčaniek vrátane mnohých detí, ktoré zadržiava Izrael. Za každých ďalších 10 prepustených izraelských rukojemníkov a rukojemníčok sa má prímerie predĺžiť o jeden deň. Dohoda by mohla potenciálne zahŕňať ďalších 50 izraelských rukojemníkov a rukojemníčok a až 300 Palestínčanov a Palestínčaniek v izraelskej väzbe, ktorých mená zverejnilo izraelské ministerstvo spravodlivosti. Podľa medializovaných informácií bude možné humanitárnu prestávku predĺžiť maximálne na 10 dní.

Amnesty International zdokumentovala nezákonné izraelské útoky v pásme Gazy na budovu kostola a obytné domy. Podľa organizácie tieto útoky ilustrujú mrazivú ľahostajnosť izraelských síl voči katastrofálnemu počtu civilných obetí. Amnesty International vo svojej najnovšej správe prináša ďalšie dôkazy o vojnových zločinoch, pri ktorých zahynulo 46 civilistov a civilistiek.