Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho, prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.
Odporný útok na mimovládku svedčí o náraste rasistického násilia na Cypre
5. januára v Nikózii na Cypre došlo k šokujúcemu útoku na priestory významnej protirasistickej mimovládnej organizácie KISA. Neznámy páchateľ pri ňom použil improvizované výbušné zariadenie. Amnesty International upozornila, že útok vyvoláva vážne obavy o bezpečnosť obrancov a obrankýň ľudských práv v krajine. K útoku došlo v atmosfére stupňujúceho sa rasizmu. Organizácia KISA a jej dobrovoľníctvo sa už niekoľkokrát stali terčom vyhrážok a slovných útokov v súvislosti ich prácou na podporu ľudí na úteku.
Najteplejší rok v histórii svedčí o závažnosti klimatickej krízy
Podľa správy agentúry Európskej únie Copernicus bol rok 2023 globálne najteplejším rokom v histórii. Rapídne otepľovanie planéty môže znamenať, že medzinárodné spoločenstvo nedokáže naplniť klimatické záväzky Parížskej konferencie, čo ohrozí ľudské práva miliónov ľudí. Amnesty vyzýva medzinárodné spoločenstvo, že jednotlivé vlády musia urýchlene podporiť spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje energie. Okrem toho musia chrániť práva pôvodných komunít a ďalších výrazne zasiahnutých skupín obyvateľstva.
Medzinárodný súdny dvor preskúma obvinenia, že Izrael pácha genocídu voči palestínskej populácii
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) sa minulý týždeň začal zaoberať podnetom Juhoafrickej republiky, ktorá obvinila Izrael z potenciálneho porušenia Dohovoru o genocíde. Podľa Juhoafrickej republiky má konanie Izraela, ktoré nasledovalo po útokoch Hamasu a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra 2023, charakter genocídy. Juhoafrická republika naliehavo žiada Medzinárodný súdny dvor, aby nariadil „predbežné opatrenia“ na ochranu palestínskej populácie v pásme Gazy. Tieto opatrenia by mali zahŕňa aj výzvu, aby Izrael okamžite zastavil vojenské útoky, ktoré „porušujú alebo vedú k porušeniu Dohovoru o genocíde“. Okrem toho vyzýva na zrušenie všetkých opatrení Izraela, ktoré predstavujú zločiny kolektívneho trestu a núteného vysídlenia. Amnesty International zatiaľ neurobila závery v otázke, či situácia v pásme Gazy predstavuje zločin genocídy. Organizácia však považuje vývoj na Medzinárodnom súdnom dvore za záblesk nádeje na spravodlivosť.
Zaistení žiadatelia o azyl v Sečovciach žiadajú prepustenie do otvorených zariadení, prístup k právnej pomoci a zdravotnej starostlivosti
Amnesty International na základe rozhovorov so zaistenými ľuďmi a správy verejného ochrancu práv, vyjadruje vážne obavy, že v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach dochádza k porušovania medzinárodného utečeneckého práva.
Zadržaní sa sťažujú na problémy v zariadení v Sečovciach, na ktoré v správe z decembra 2023 poukázal aj verejný ochranca práv. Ide o reštriktívny režim s absenciou zmysluplných aktivít, nedostatok možností komunikovať s rodinou, nedostatok informácií o možnostiach právnej pomoci, sťažený prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti či zákaz nosenia vlastného oblečenia. Títo ľudia sa nachádzajú v informačnom vákuu, nepoznajú dôvody zaistenia a netušia, kedy budú opäť na slobode.
V Amnesty pripomíname zodpovedným inštitúciám, že každý človek, ktorý iregulárne príde na Slovensko, bez ohľadu na jeho právny status, má právo na voľný pohyb a ochranu pred svojvoľným zadržaním. Aj v prípade, že dôjde k výnimočným a špecifickým okolnostiam, za ktorých bude zákonne obmedzená jeho sloboda, jeho ľudské práva musia byť dodržiavané a napĺňané.
Vzdelávanie o existencii kvír ľudí podporuje ich prijatie a bezpečnosť v spoločnosti
Len pred pár dňami sme zaznamenali problematické vyjadrenia aj od ministerky kultúry. Ministerka počas víkendu avizovala, že pozastaví podporu projektov, ktoré prevádzkujú organizácie angažované v téme práv LGBTI+ ľudí. Úlohou štátnych predstaviteľov a predstaviteliek je chrániť ľudské práva všetkých skupín populácie. Štátne orgány, ministerstvo kultúry nevynímajúc, nemôžu stigmatizovať a útočiť na konkrétnu skupinu populácie na základe identity či sexuálnej a romantickej príťažlivosti, už vôbec nie na základe osobného názoru predstaviteľov alebo predstaviteliek rezortu. Osoby vo funkciách reprezentujú štát a Slovenská republika má medzinárodné záväzky, z ktorých vyplýva jej povinnosť chrániť ľudské práva všetkých z nás a bojovať s diskrimináciou.
Organizácie ako Saplinq robia dôležitú prácu a suplujú úlohu štátu v mnohých smeroch, v ktorých štát zlyháva. Mladí ľudia aj dospelá populácia majú právo na prístup k informáciám o tom, že existujú rôzne sexuálne a romantické orientácie a rodové identity, že je v poriadku sa identifikovať ako kvír osoba a že všetci ľudia bez ohľadu na rodovú identitu a romantickú príťažlivosť majú rovnaké ľudské práva vrátane práva na sebaurčenie, súkromie, bezpečie, ochranu pred násilím a šikanou.
Afrika pod náporom diskriminačných zákonov proti LGBTI+ osobám
Minulý týždeň vydala Amnesty International výskumnú správu týkajúcu sa práva LGBTI+ ľudí v Afrike. Podľa zistení Amnesty International sa v roku 2023 situácia LGBTI+ ľudí v 12tich afrických krajinách vrátane Ghany, Malawi či Kene. V mnohých krajinách je bežné svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie, k samotnej existencii LGBTI+ osôb sa pristupuje ako k trestnému činu. Až 31 afrických krajín dnes považuje dobrovoľnú sexuálnu aktivitu osôb rovnakého pohlavia za trestný čin. V niektorých krajinách je trestom za takúto aktivitu trest smrti.
Dobré správy z Jakarty
Aby sme však nehovorili len o problémoch, dobré správy prišli z indonézkej Jakarty, kde súd pred pár dňami zbavil nespravodlivých obvinení z ohovária aktivistu Harisa Azhara a aktivistku Fatiu Maulidyanti. Obvinenia, ktoré voči dvojici vzniesol koordinačný minister pre námorné záležitosti a investície, boli snahou umlčať ich kritické hlasy. Azhara a Maulidyanti totiž upozorňovali na prepojení medzi vládnymi vojenskými operáciami v Papue a údajnými ministrovými záujmami o ťažbu v tejto oblasti.