Ide totiž o krajinu, kde ním každoročne trpia stovky tisíc ľudí. Ide o krajinu, kde občanov právo nechráni alebo chráni len veľmi slabo. Hoci ekonomické a sociálne zmeny v Číne za posledných dvadsať rokov viedli k väčšej otvorenosti krajiny, naďalej dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv. Ide predovšetkým o svojvoľné zadržiavanie a väznenie, nespravodlivé súdne procesy, mučenie a nespočetne veľa popráv. Situácia v oblasti ľudských práv sa mimoriadne zhoršila za posledné dva roky v dôsledku kampane „tvrdý úder“. Prudko narástol počet rozsudkov trestu smrti aj popráv. V novembri 2002 sa ich za dva dni uskutočnilo až 46. V roku 2001 bolo vynesených 4015 rozsudkov trestu smrti a vykonaných 2468 popráv. Podľa AI sú však tieto čísla ešte podhodnotené. V dôsledku medzinárodnej „vojny proti terorizmu“ zosilneli represie proti Ujgurom, moslimom žijúcim v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Pokračuje prenasledovanie príslušníkov organizácií vládou označených ako „heretické“ organizácií, napríklad hnutia Falun Kung, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní, mučení, a sú obeťami zlého zaobchádzania. Sloboda prejavu je vážne obmedzovaná – politickí aktivisti, ochrancovia ľudských práv, stúpenci reforiem a používatelia internetu sú prenasledovaní a zatýkaní na základe vágne definovaného zákona o „štátnom tajomstve“. Obmedzované sú aj práva robotníkov – predovšetkým právo na slobodu prejavu a zhromažďovania. Prenasledovaní sú najmä odborári a protestujúci robotníci. Napriek tomu, že v roku 2002 boli prepustení niektorí tibetskí mnísi, ich prenasledovanie pokračuje. V prvých mesiacoch roku 2001 bolo v prevýchovných táboroch zadržiavaných 310 tisíc ľudí. Ich počet po apríli 2001, keď bola zahájená kampaň „tvrdý úder“ zrejme ešte stúpol. Pri plnom rešpekte voči obchodným záujmom Slovenskej republiky, Amnesty International na Slovensku upozorňuje, že prezident ako najvyšší predstaviteľ krajiny by mal hájiť aj princípy a zásady, ku ktorým sa daná krajina hlási. Jeho vystupovanie počas návštevy Čínskej ľudovej republiky tak zo Slovenska robí krajinu, ktorá ignoruje porušovanie ľudských práv.

Jej päťdesiatjedenročného brata, robotníckeho aktivistu, ktorý bol už v minulosti väznený za účasť na prodemokratických protestoch v roku 1989, opäť odsúdili čínske úrady 20. septembra 2001 na ďalších desať rokov za obvinenie z ”podnecovania k rozvratu štátnej moci”. Li Wangyang sa totiž dožadoval odškodnenia, ktoré by pokrylo náklady na liečbu, ktorú potreboval po jedenástich rokoch strávených vo väzení.

Napriek tomu ho čínska vláda stále väzní. Napíšte za jeho prípad list. Môžete napomôcť jeho prepusteniu.

Hnutie Falun Gong vláda zakázala 22. júla 1999 a o tri mesiace neskôr parlament prijal zákon o zákaze všetkých „siekt a organizovaných kultov”. Nikto však nedefinoval čo patrí pod toto označenie. Prenasledované je veľké množstvo rôznych organizácií, často náboženských.

V týždni okolo 22. októbra sa správy v masmédiách točili okolo Číny viac ako je zvykom. Vo Veľkej Británii v tom čase práve ukončil štátnu návštevu prezident ČĽR Ťiang Ce-min. Princ Charles pre nesúhlas s porušovaním ľudských práv bojkotoval štátny banket na čínskom veľvyslanectve, usporiadaný čínskym prezidentom na počesť britskej kráľovnej Alžbety. Premiér Tony Blair sa naopak snažil ochrániť čínskeho hosťa pred pokrikujúcimi demonštrantmi. Britská sekcia AI informovala, že britský premiér odmietol prevziať od čínskeho disidenta a bývalého väzňa svedomia Wei Jingshenga, britskej sekcie AI a organizácie Free Tibet list vyzývajúci k otvorenej diskusii s čínskym prezidentom o ľudských právach a Tibete. Zástancovia ľudských práv takmer hodinu stáli pred Downing Street, zatiaľ čo vo vnútri prebiehalo stretnutie čínskeho prezidenta a britského premiéra. Predstaviteľovi AI bolo povedané, že premiér list neprevezme, pretože pred budovou sú prítomné aj médiá…

Mnohé sú dôsledkom oficiálnej politiky a legislatívy. Iné sú síce v rozpore s čínskymi zákonmi, ale vládni úradníci či polícia beztrestne zneužívajú svoje právomoci, či konajú s tichým súhlasom nadriadených.

Pravidlo nepracovať na prípadoch vo vlastnej krajine znemožňuje tomuto oddeleniu, ako aj predtým, starať sa do represií v bývalej kráľovskej kolónii. Ale je tu toho viac. Od 1. júla platí toto obmedzenie aj pre situáciu ľudských práv na pevnine, pre celú Čínsku ľudovú republiku, teda zároveň pre Tibet, Taiwan a Macau. Toto znamená, že členovia Amnesty v Hong Kongu za žiadnych okolností nemôžu zhromažďovať informácie o individuálnych prípadoch na týchto územiach. Môžu sa ale zamerať na osudy azylantov a na zrušenie trestu smrti. Štatút AI doslova vyhradzujú, aby členovia mohli pomôcť rozširovať vedomie ľudských práv vo vlastnej krajine. Štatúty ukladajú sekciám a štruktúram striktné dodržiavanie existujúcich zmlúv vo vlastnej krajine, alebo zmien v zákonodarstve ktoré, sa týkajú ľudských práv.

Keď som sa dozvedel o všetkej tej práci, ktorú priatelia v Amnesty International robia pre tých, čo trpia politickou perzekúciou na celom svete, bol som hlboko dojatý Vašim súcitom i nezlomným odhodlaním. Nerád chválim a ani to veľmi neviem, takže dovoľte, aby som Vám namiesto toho rozpovedal príbeh: Keď som bol vo väzení zaobchádzali so mnou niekedy horšie, inokedy lepšie. Najprv som to nechápal. Potom som zistil, že tlak medzinárodného spoločenstva a rozličných vlád v tom hrá dôležitú úlohu. Ale niekedy sa situácia náhle zlepšila bez akéhokoľvek viditeľného dôvodu. A práve v takom období so mnou nadviazal rozhovor jeden dozorca, ktorý sa so mnou obyčajne vôbec nerozprával. Trochu sme debatovali a ja som sa ho potom veľmi nonšalantne spýtal: „Zdá sa, že mi v poslednej dobe chodí menej listov, čo?“ Dozorca sa na mňa pozrel a s úžasom povedal: „Menej? Starec, tebe chodí tak veľa listov!“ A len čo to dopovedal, uvedomil si, že povedal niečo, čo nemal a rýchlo odišiel z cely. Vtedy som si spomenul, ako mi v roku 1979 moja priateľka Marie Holzmanová rozprávala o práci Amnesty International, o tom, koľko ľudí celé roky v tichosti posiela listy za prepustenie väzňov svedomia. Duchovná inšpirácia, ktorú mi dalo toto poznanie vysoko prevýšila malé zlepšenie môjho životného štandardu vo väzení.