V platnosti ostáva zastaralá a nedostatočná definícia znásilnenia. Parlament sa na júnovej schôdzi nedostal k hlasovaniu o novele Trestného zákona. Nehlasoval tak ani o pozmeňovacom návrhu, ktorý obsahoval zákonnú definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu. Ide o dôsledok rozhodnutia poslancov a poslankýň NR SR predčasne ukončiť júnovú schôdzu. Samotné rozhodnutie s definíciou nesúvisí. Treba tiež zdôrazniť, že v prípade niektorých iných návrhov zákonov je ukončenie schôdze NR SR dobrou správou pre ľudské práva. V prípade definície znásilnenia to však neplatí.

NR SR dnes, 28. júna 2023, predčasne ukončila júnovú parlamentnú schôdzu. Medzi zákonmi, ktoré parlament nestihol prerokovať, je aj návrh zákona o rodnom čísle. Ak parlament do septembrových volieb neotvorí mimoriadnu schôdzu, zákon už nemá šancu prejsť a právne tranzície sú nateraz v bezpečí. Prijatie zákona by bolo porušením ľudských práv transrodových osôb.

Slovenský parlament by mal na júnovej schôdzi v druhom čítaní hlasovať o návrhu zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle. Schválenie tohto zákona by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií. Úradnú zmenu rodu je pritom na Slovensku možné podstúpiť viac ako 40 rokov. Časť poslancov a poslankýň by mohla za riešenie považovať pozmeňovací návrh, ktorý by upravoval zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. Aj po prijatí pozmeňovacieho návrhu by však transrodoví ľudia neustále čelili nedobrovoľnému sociálnemu coming-outu. S tým by súviseli aj vážne riziká a porušovanie ľudských práv.

adresovanú ministrovi vnútra Slovinskej republiky, od ktorého požadujeme:

Európsky parlament dňa 14. júna 2023 schválil Zákon o umelej inteligencii (AI Act), ktorým sa zakazujú niektoré technológie diskriminačného dohľadu. Zákon znemožní využívanie umelej inteligencie na biometrickú identifikáciu vrátane. Zákaz zahŕňa rozpoznávania tváre, udeľovanie tzv. sociálneho kreditu, kategorizáciu ľudí podľa rodu alebo farby pleti, rozpoznávanie emócií či kognitívnu manipuláciu správania. Prioritou parlamentu pritom bolo zabezpečiť bezpečné, transparentné, sledovateľné a nediskriminačné používanie systémov umelej inteligencie. Parlament kládol dôraz aj na používanie metód, ktoré sú zároveň šetrné k životnému prostrediu.

Amnesty International Holandsko nedávno zverejnila novú výskumnú správu s názvom Nekontrolovaná moc: Kontroly totožnosti a zhromažďovanie údajov o pokojných protestujúcich v Holandsku (k dispozícii na tomto odkaze). Podľa zistení organizácie Holandská polícia porušuje právo na protest a svojím správaním podkopáva právo na súkromie. Metódy policajného dohľadu a nezákonné monitorovanie pokojných demonštrantov a demonštrantiek porušuje vnútroštátne aj medzinárodné právne predpisy a normy v oblasti ľudských práv.

Najvyšší súd USA vydal 19. mája 2023 zamietavý rozsudok v dvoch prípadoch, v ktorých žalujúce strany požadovali, aby platformy sociálnych sietí niesli zodpovednosť za šírenie obsahu tretích strán.

Afganistan, akcia začala 21.3.2023, petícia je stále aktívna

adresovanú premiérovi SR, od ktorého požadujeme:

Od zverejnenia informácií, že sledovací softvér Pegasus izraelskej spoločnosti NSO Group už roky napomáha k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv aktivistov, novinárok, právnikov a politických líderiek na celom svete uplynul už rok. Medzinárodné spoločenstvo sa napriek tomu dodnes nezhodlo na moratóriu na predaj a kúpu sledovacieho softvéru. Amnesty International upozorňuje, že táto situácia umožňuje nekontrolovaný rozvoj sledovacieho priemyslu. 

Nedávno sa na verejnosti objavili správy o používaní sledovacieho softvéru Pegasus proti viacerým verejne činným osobám v Izraeli. Medzi terče sledovania údajne patrili aj ľudia blízki bývalému izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a ďalším verejným činiteľom. Izraelský minister bezpečnosti v reakcii na situáciu 7. februára oznámil, že tieto obvinenia dá prešetriť na vládnej úrovni.

Európska komisia predložila návrh nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami (Akt o digitálnych službách) Európskemu parlamentu a Rade Európy 15. decembra 2020. Počas plenárneho hlasovania o Akte o digitálnych službách, ktoré sa uskutočnilo 19. januára 2022, Európsky parlament prijal pozmeňujúce návrhy 499 a 500.