Protestná hladovka a sebatrýznenie vyjadrujú extrémnu beznádej. Dôvodom je pridlhé väznenie, sociálna izolácia a obavy z neistej budúcnosti . Austrália je jedinou krajinou, ktorá väzní stovky detí a tisícky dospelých, ktorí čakajú na víza. Táto politika pritom nie je príliš efektívna. Neodradzuje prisťahovalcov, aby do krajiny nešli bez platných víz. Austrálska vláda tvrdí, že víta cudzincov, ktorí majú všetky potrebné cestovné dokumenty. Problém je však v tom, že ľudia, ktorí utekajú pred prenasledovaním, si nemôžu dovoliť čakať dlhé mesiace či dokonca roky, kým ich dostanú.

Ráno 22. septembra 1998 bola Semira Adamu odvezená policajnou dodávkou z detenčného centra Steenokkerzeel, ktoré je v blízkosti letiska a kde bola Semira zadržiavaná od svojho príchodu v marci. Priviezli ju k lietadlu spoločnosti Sabena, ktorým mala odletieť naspäť do Toga (odkiaľ pôvodne v marci priletela). Podľa správ ju eskortovali jedenásti ozbrojení muži, a traja ju sprevádzali až do lietadla. Dvaja si ju usadili medzi seba, kým tretí celý postup filmoval videokamerou.

„Základ trvalého mieru v Bosne a Hercegovine nespočíva v infraštruktúre závodov a mostov a iných ekonomických potrieb, krajina ich mala pred piatimi rokmi a predsa to nezabránilo vypuknutiu vojny. Základom trvalého mieru je názorný rešpekt voči ľudským právam zo strany všetkých účastníkov konfliktu.“