Ruské okupačné úrady po nezákonných procesoch odsúdili 33 ukrajinských vojnových zajatcov na tresty odňatia slobody v rozmedzí od 27 do 29 rokov. V reakcii na túto správu Anna Wright, výskumná pracovníčka Amnesty International, uviedla:
V tlačovej správe sa venujeme týmto záverom:
Z novej výskumnej správy Amnesty International vyplýva:
Ruský odvolací súd v Moskve v utorok 22. augusta potvrdil rozsudok v prípade ukrajinského obrancu ľudských práv Maksyma Butkevyča. Tzv. najvyšší súd v Ruskom okupovanom Luhansku na Ukrajine Butkevyča pôvodne odsúdil na 13 rokov odňatia slobody. Podľa predložených dôkazov však zločiny, za ktorého odsúdili, Butkevyč nemohol spáchať. Amnesty International považuje odvolacie konanie za vážny justičný omyl.
Maksym Butkevyč sa po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej armády. V júli 2022 ho na fronte zajali ruské ozbrojené sily. Odkedy je Butkevyč vojnovým zajatcom, nemá prístup k vonkajšiemu svetu a ruské médiá proti nemu vedú očierňujúcu kampaň. V marci 2023 ho v nespravodlivom súdnom procese odsúdili na trinásť rokov väzenia za údajné vojnové zločiny. Podľa predložených dôkazov však tieto zločiny nemohol spáchať. Amnesty International považuje jeho odsúdenie za pomstu ruských orgánov za jeho predchádzajúcu ľudskoprávnu činnosť.
„Rusko nielenže odstúpilo od Čiernomorskej obilnej dohody, ale dnes aj zaútočilo na sklady obilia v odeskom prístave. Táto udalosť môže zhoršiť globálnu krízu vyvolanú ruskou agresiou na Ukrajine a zmeniť ju na katastrofu,“ uviedla v reakcii na najnovší ruský útok na prístav v Odese výskumná pracovníčka Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu Anna Wright. Po útoku na infraštruktúru prístavu a obilné sklady v Odese Rusko naznačilo, že môže nasledovať útok na lode, ktoré sa pokúsia prepraviť ukrajinské obilie.
Zámer USA dodávať kazetovú muníciu na Ukrajinu podkopáva medzinárodné úsilie o ochranu civilnej populácie pred útokmi nerozlišujúcimi medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008 bez ohľadu na okolnosti zakazuje používať, vyrábať, skladovať, získavať či presúvať kazetovú muníciu. K dohovoru sa prihlásilo viac ako 100 krajín sveta vrátane Slovenskej republiky. Rusko, USA ani Ukrajina k nim však nepatria.
Zničenie priehrady Kachovka má nabaľujúce sa následky. Obyvateľstvo oblastí povyše priehrady čelí nedostatku vody a celkovému ohrozeniu živobytia. Situácia smeruje k ekologickej a hospodárskej katastrofe. Amnesty International vo štvrtok 15. júna 2023 konštatovala, že ruské okupačné sily ohrozujú životy ľudí v oblastiach zasiahnutých povodňami.
Na zničenie priehrady Kachovka v časti južnej Ukrajiny okupovanej Ruskom reagovala Marie Struthers, regionálna riaditeľka pre východnú Európu a Strednú Áziu. „Po zničení priehrady Kachovka voda zaplavuje mestá a dediny v oblasti dolného toku rieky Dneper. Situácia so sebou prináša obrovské škody pre ľudí i životné prostredie. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, pri ktorej sa medzinárodné spoločenstvo musí spojiť s cieľom postaviť zodpovedných pred súd.
Ruské raketové útoky počas Medzinárodného dňa detí zabili sedem ľudí vrátane matky a jej dieťaťa a zranili väčší počet ľudí. Na útok reagoval aj zástupca regionálnej riaditeľky Amnesty International pre východnú Európu a Strednú Áziu, Denis Krivošejev. „Skutočnosť, že ruské útoky pripravili o život ďalších sedem ľudí vrátane matky s dieťaťom práve na Medzinárodný deň detí, je obzvlášť krutá. Deti si zaslúžia vyrastať, učiť sa a žiť šťastný život bez ohrozenia ozbrojeným konfliktom a násilím. Najnovší ruský útok na Ukrajine zasiahol školy, škôlky a mnohé obytné civilné budovy. Tým sa deň, ktorý mal byť oslavou detí, zmenil na deň smútku.
Ukrajina, petícia je aktívna od 22. 2. 2023
TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL22. februára 2023