Amnesty International upozorňuje, že od začiatku okupácie Krymu (pred desiatimi rokmi) sa Rusko snaží zmeniť etnické zloženie polostrova a utláča ukrajinskú a krymskotatársku komunitu.

Podľa správy agentúry Európskej únie Copernicus bol rok 2023 globálne najteplejším rokom v histórii. Rapídne otepľovanie planéty môže znamenať, že medzinárodné spoločenstvo nedokáže naplniť klimatické záväzky Parížskej konferencie, čo ohrozí ľudské práva miliónov ľudí. Na zistenia EÚ reagovala poradkyňa Amnesty International pre klimatickú politiku Ann Harrison.

Nútené vysťahovanie tisícok ľudí spojené s projektami zameranými na rozvoj cestovného ruchu pozdĺž pobrežia v Benine bolo podľa výskumnej správy Amnesty International vykonané v hrubom rozpore s beninským právom aj medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.

Nová správa Amnesty International dokumentuje dlhoročné násilie, prenasledovanie, diskrimináciu a vyvlastňovanie pôdy pôvodnej komunity Wet’suwet’en. Miestne obyvateľstvo sa bráni proti výstavbe plynovodu na skvapalnený zemný plyn spoločnosti Coastal GasLink (CGL). Tá chce plynovod postaviť na území, kde po generácie žili už ich predkovia, bez toho, aby na stavbu vopred získala ich slobodný, informovaný súhlas. Amnesty správu vydala v deň 26. výročia vynesenia rozsudku Najvyššieho súdu Kanady vo veci Delgamuukw proti Britskej Kolumbii. Súd v tomto prípade potvrdil povinnosť dodržiavať zvykové právo komunity Wet’suwet’en.

V sobotu 14. októbra 2023 v Austrálii prebehlo referendum o tom zmene ústavy tak, aby uznala práva pôvodného obyvateľstva Austrálie. Zmena mala spočívať v zriadení orgánu s názvom Hlas pôvodného obyvateľstva a obyvateľstva ostrovov Torresovho prielivu (ďalej len Hlas). Hlas mal byť nezávislým poradným orgánom parlamentu a vlády.

Ďakujeme, že ste podpísali petíciu. Strýko Pabai, strýko Paul a ich komunity veľmi ocenia aj odkazy solidarity, ktoré im môžete poslať poštou alebo elektronicky. Okrem toho nám môžete pomôcť v boji za práva ďalších komunít a jednotlivcov a tiež poslať tisíce individuálnych listov solidarity. Ako na to, sa dočítate ďalej.

Strýko Pabai a strýko Paul sú komunitnými lídrami ľudu Guda Maluyligal, ktorý obýva ostrovy v najsevernejšej časti Austrálie, Torresovom prielive. Ich predkovia boli pôvodnými obyvateľmi a obyvateľkami týchto ostrovov a žili tu tisíce rokov.

Amnesty International a organizácia Initiative pour la Bonne Gouvernance et les Droits Humains (IBGDH) vydali správu s názvom „Posilňovať zmenu alebo pokračovať v neprerušenej prevádzke?“. Organizácie v správe podrobne opisujú, ako rozšírenie ťažby kobaltu a medi v Konžskej demokratickej republike (ďalej len „Kongo“) viedlo k násilnému vysídľovaniu celých komunít. Tie prišli o domov aj poľnohospodársku pôdu. Organizácie zdokumentovali aj ďalšie závažné porušovanie ľudských práv vrátane sexuálnych útokov, vyhrážok a zastrašovania, podpaľačstva a fyzického násilia. Výskumný tím preskúmal dokumenty a korešpondenciu, fotografie, videá, satelitné snímky a odpovede nadnárodných ťažobných spoločností.

Globálna koalícia organizácií občianskej spoločnosti a domorodého obyvateľstva získala prestížnu cenu OSN za ľudské práva. Súčasťou koalície, ktorá získala cenu za obranu životného prostredia, je aj Amnesty International. OSN ocenila našu úspešnú kampaň za uznanie práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie. Generálna tajomníčka Amnesty Agnès Callamard vyjadrila hrdosť, že Amnesty je súčasťou tejto koalície.

„Rusko nielenže odstúpilo od Čiernomorskej obilnej dohody, ale dnes aj zaútočilo na sklady obilia v odeskom prístave. Táto udalosť môže zhoršiť globálnu krízu vyvolanú ruskou agresiou na Ukrajine a zmeniť ju na katastrofu,“ uviedla v reakcii na najnovší ruský útok na prístav v Odese výskumná pracovníčka Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu Anna Wright. Po útoku na infraštruktúru prístavu a obilné sklady v Odese Rusko naznačilo, že môže nasledovať útok na lode, ktoré sa pokúsia prepraviť ukrajinské obilie.

Amnesty International vydala 16. februára výskumnú správu, v ktorej sa zaoberá porušovaním ľudských práv protestujúcich v Peru, ku ktorým došlo od konca minulého roka, keď v krajine vypukli protesty za sociálnu spravodlivosť a ľudské práva.

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL 17. mája 2022