Dňa 15. januára 2024 vypukli v meste Bajmak (Baškirská republika, južné Rusko) masové protesty na podporu aktivistu Faila Alsynova, v tom čase obvineného z „podnecovania etnickej nenávisti“. O dva dni nato ho súd uznal vinným a odsúdil na štyri roky väzenia. Demonštrácie po vynesení rozsudku nabrali na sile a viedli k zatýkaniu a potýčkam v blízkosti budovy súdu. Poriadková polícia údajne použila obušky proti niekoľkotisícovému davu. Dav odpovedal hádzaním snehových gúľ, rukavíc a čiapok, niektorí účastníci protestu hádzali naspäť do policajtov policajné obušky. Objavili sa správy o použití dráždivých chemických látok, dymu a omračujúcich granátov proti protestujúcim. Amnesty International však v súčasnosti nemá dostatočné dôkazy o konkrétnych okolnostiach použitia týchto prostriedkov.

Spolu s Poradňa pre občianske a ľudské práva / Center for Civil and Human Rights a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sme dňa 18. januára zaslali spoločný list Európskej komisii. Komisiu v liste upozorňujeme na využívanie finančných prostriedkov EÚ na vybudovanie novej základnej školy vo vylúčenej lokalite na Jesennej ulici v Trebišove.

Podľa zistení Amnesty International sa štátne orgány viacerých európskych krajín pokúsili vyhostiť alebo deportovať žiadateľov o azyl, ktorí ušli pred prenasledovaním zo severného Kaukazu. Organizácia sa v správe s názvom Európa: Bod, z ktorého niet návratu venuje pokusom o vyhostenie žiadateľov o azyl z Chorvátska, Francúzska, Nemecka, Poľska a Rumunska. Krajiny týmto konaním ľuďom na úteku pred prenasledovaním upreli právo na medzinárodnú ochranu.

Vanessa Mendoza Cortés je aktivistka za reprodukčné práva z Andorry, ktorú dnes súd zbavil krivého obvinenia z ohovárania. Amnesty International považuje tento rozsudok za dôležité ľudskoprávne víťazstvo. Organizácia zároveň upozorňuje, že Vanesu Cortés v prvom rade nemali nikdy obviniť.

Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho, prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.

Úlohou štátnych predstaviteľov a predstaviteliek je chrániť ľudské práva všetkých skupín populácie. Štátne orgány, ministerstvo kultúry nevynímajúc, nemôžu stigmatizovať a útočiť na konkrétnu skupinu populácie na základe identity či sexuálnej a romantickej príťažlivosti, už vôbec nie na základe osobného názoru predstaviteľov alebo predstaviteliek rezortu. Osoby vo funkciách reprezentujú štát a Slovenská republika má medzinárodné záväzky, z ktorých vyplýva jej povinnosť chrániť ľudské práva všetkých z nás a bojovať s diskrimináciou.

Od otvorenia väzenia na vojenskej základni USA v zálive Guantánamo na Kube uplynulo 22 rokov. Vo väzení aj naďalej zadržiavajú tridsať mužov –⁠ na dobu neurčitú a bez súdneho procesu. Väčšinu z nich nikdy neobvinili z trestného činu. Amnesty International dlhodobo nalieha na vládu USA, aby väznicu nechválne známu mučením a zlým zaobchádzaním s väzňami zatvorila. Riaditeľka programu Bezpečnosť s ľudskými právami v Amnesty International USA, Daphne Eviatar, považuje pokračujúce porušovanie ľudských práv na Guantáname za poburujúce.

Juhoafrická republika (JAR) podala podnet na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) vo veci potenciálneho porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (ďalej aj skrátene „Dohovor o genocíde“) štátom Izrael. Podľa JAR má konanie Izraela po útokoch Hamasu a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra 2023 charakter genocídy. Juhoafrická republika naliehavo žiada ICJ, aby nariadil „predbežné opatrenia“ na ochranu palestínskej populácie v pásme Gazy. Tieto opatrenia by mali zahŕňa aj výzvu, aby Izrael okamžite zastavil vojenské útoky, ktoré „porušujú alebo vedú k porušeniu Dohovoru o genocíde“. Okrem toho vyzýva na zrušenie všetkých opatrení Izraela, ktoré predstavujú zločiny kolektívneho trestu a núteného vysídlenia. Úvodné pojednávania sa uskutočnia na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu v dňoch 11. a 12. januára.

Amnesty International na základe rozhovorov so zaistenými ľuďmi a správy verejného ochrancu práv, vyjadruje vážne obavy, že v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach dochádza k porušovania medzinárodného utečeneckého práva. 

Podľa správy agentúry Európskej únie Copernicus bol rok 2023 globálne najteplejším rokom v histórii. Rapídne otepľovanie planéty môže znamenať, že medzinárodné spoločenstvo nedokáže naplniť klimatické záväzky Parížskej konferencie, čo ohrozí ľudské práva miliónov ľudí. Na zistenia EÚ reagovala poradkyňa Amnesty International pre klimatickú politiku Ann Harrison.

V uplynulom roku sme sledovali prudký nárast diskriminačných právnych predpisov namierených proti lesbám, gejom, bisexuálom, transrodovým a intersexuálnym osobám, ku ktorému došlo v mnohých afrických krajinách, uviedla dnes Amnesty International.

Okresný súd vo východnej Jakarte 8. januára 2024 zbavil Harisa Azhara a Fatiu Maulidyanti obvinení z trestného činu ohovárania. Člen indonézskeho vládneho kabinetu a koordinačný minister pre námorné záležitosti a investície Luhut Binsar Pandjaitan obvinil dvojicu z poškodzovania jeho dobrého mena. Reagoval tak na ich video zverejnené na YouTube, v ktorom obvinený a obvinená špekulovali o prepojení medzi vládnymi vojenskými operáciami v Papue a údajnými Pandjaitanovými záujmami o ťažbu v tejto oblasti.