V roku 2023 bol v centre záujmu väčšiny politikov útlak menšín namiesto riešenia systémových ľudskoprávnych problémov

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. decembra 2023

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv Amnesty International Slovensko bilancuje ľudskoprávnu situáciu na Slovensku. Aj keď by sme v roku 2023 chceli hovoriť o úspechoch v oblasti ľudských práv, musíme konštatovať, že aj končiaci rok je dôkazom, že ľudské práva zostávajú na chvoste záujmu slovenskej politickej reprezentácie. V roku 2023 sa Slovensko nestalo štátom pre všetkých, pokračovala diskriminácia a útlak menšín. Naše hodnotenie ľudskoprávnej situácie na Slovensku sa zaoberá najmä oblasťami, ktorým sme počas roka venovali zvýšenú pozornosť.

V roku 2023 aj naďalej pretrvávala diskriminácia Rómov a Rómok, parlament neprijal definíciu znásilnenia založenú na súhlase a Slovensko stále nie je signatárom článku 31 Európskej sociálnej charty, ktorý chráni právo na bývanie. Poslanci a poslankyne sa opäť pokúšali prijať (zatiaľ naďalej neúspešne) pozmeňujúce návrhy, ktoré by obmedzili prístup k interrupciám, a oklieštiť práva transrodových ľudí. Ľudia v tranzitnej migrácií čelili zlému a neľudskému zaobchádzaniu. Viaceré politické strany sa počas roka rozhodli pritvrdiť démonizačnú, stigmatizačnú a dehumanizujúcu rétoriku voči menšinám, ale aj médiám a mimovládnym organizáciám.

Prehliadanie problému alebo zámerná ignorácia? Práva žien boli aj v roku 2023 jednou z okrajových tém záujmu slovenských politikov

Slovensko stále neprijalo Istanbulský dohovor, aj napriek kľúčovej úlohe, ktorú dohovor zohráva pri prevencii a riešení rodovo podmieneného násilia

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nim, nazývaný aj Istanbulský dohovor, vznikol na to, aby pomáhal v prevencii a boji s domácim a rodovo podmieneným násilím. Násilie páchané na ženách vrátane domáceho násilia je aj v Európe veľmi rozšíreným javom. Každá piata žena v Európskej únii vo vekovej kategórii od 15 rokov má skúsenosť s nejakou formou fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany svojho aktuálneho alebo bývalého partnera.

Dohovor má byť univerzálnym štandardom, ktorý má moc zachrániť život miliónom žien a dievčat. Na Slovensku sme Istanbulský dohovor v minulosti odmietli. Aj v roku 2023 ostal nedosiahnuteľným štandardom, pretože NR SR nebola schopná postaviť sa k riešeniu násilia ako k priorite.

Slovenská verejnosť si uvedomuje úlohu súhlasu pri sexuálnych aktivitách aj nedostatky súčasnej legislatívy, ale politici túto skutočnosť nereflektujú

Amnesty International Slovensko v marci priniesla výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky. V tomto prieskume sa respondenti a respondentky vyjadrovali k dôležitosti súhlasu v sexuálnych vzťahoch a aktivitách. Prieskum jasne ukázal, že prevažná väčšina slovenskej spoločnosti vníma dôležitosť súhlasu a taktiež považuje za problém, že slovenská definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že:

  • 91 % opýtaných považuje sex bez súhlasu za znásilnenie;
  • 89 % opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom;
  • 82 % opýtaných si myslí, že vekovo adekvátna vzťahová a sexuálna výchova by mala byť povinnou súčasťou výučby na základných a stredných školách;
  • 86 % opýtaných si myslí, že prípady sexualizovaného násilia sú nahlasované menej často, ako sa skutočne dejú;
  • pätina opýtaných (20 %) zastáva názor, že sex bez súhlasu je ospravedlniteľný, ak partner/partnerka išla dobrovoľne s niekým domov do bytu/domu (napríklad po schôdzke alebo večierku).

Náš parlament aj napriek tomu nebol schopný narušiť škodlivý status quo a začať proces zmeny. Časť politikov a političiek dlhodobo odmieta definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu, ako aj zrovnoprávnenie pre ženy a kvír ľudí. Spolu s opakovanými pokusmi parlamentu obmedziť prístup k bezpečným a včasným interrupciám, ako aj neschopnosťou štátnych orgánov zaviesť účinný mechanizmus odškodnenia žien, ktoré v rokoch 1966 až 2004 nezákonne sterilizovali, je konanie štátnych orgánov jasným prejavom nezáujmu o riešenie problému rodovo podmieneného násilia, ktoré ovplyvňuje životy veľkej časti slovenskej populácie.

Slovensko potrebuje definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu. Tento krok by mal byť v kategórii priorít Vlády SR a NR SR, ktoré neznesú žiadny odklad. Príprava novely Trestného zákona prebieha od začiatku jej tvorby už takmer dva roky. Slovensko však stále neposilnilo legislatívnu ochranu svojho obyvateľstva pred znásilnením a sexuálnym násilím. Poslancom a poslankyniam unikla ukončením júnovej schôdze ďalšia šanca urobiť tento dôležitý a potrebný krok. Pre ten existuje, na Slovensku celkom vzácny, široký konsenzus v odbornej aj širokej verejnosti.

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

Slovensko musí ukončiť politickú ignoranciu, ktorá vedie k hanebnému tolerovaniu násilia páchaného na ženách a dievčatách. Potrebujeme reálne a rázne kroky, ktoré budú skutočne chrániť osoby ohrozené sexualizovaným násilím a obťažovaním. Potrebujeme pomenovať, že príčinou sexualizovaného násilia je kultúra znásilnenia, teda nerovnosť, ktorú udržiava aj politická reprezentácia. Musíme žiadať zmenu zákonov, rétoriky a zabezpečenie nástrojov prevencie a riešenia tohto rozšíreného problému.

Segregácia vo vzdelávaní Rómskych detí na vrchole

Novela školského zákona nerieši segregáciu vo vzdelávaní

Rómskym deťom na Slovensku sa systematicky odopiera rovný prístup ku vzdelaniu. Mnohé sú prakticky vzdelávané na nekvalitných a segregovaných školách a triedach. NR SR v máji schválila novelu školského zákona, ktorá neobsahuje účinné opatrenia na riešenie diskriminácie rómskych detí. Amnesty International Slovensko to považuje za premrhanú šancu na nápravu nezákonnej segregácie rómskych detí.

Situácia je natoľko alarmujúca, že Európska komisia (EK) pristúpila k bezprecedentnému kroku. V apríli avizovala podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie na Slovensko pre porušenie smernice o rasovej rovnosti (Smernica 2000/43/ES), konkrétne za nedostatočné riešenie diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní. Slovensko od začatia konania pre porušenie smernice o rasovej rovnosti zaviedlo sériu legislatívnych reforiem. Taktiež prijalo niekoľko stratégií a akčných plánov na podporu desegregácie rómskych detí vo vzdelávaní. EK po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie v praxi dospela k záveru, že doteraz prijaté reformy sú nedostatočné.

Dvojzmenná prevádzka financovaná z plánu obnovy prehlbuje segregáciu rómskych detí

Ministerstvo školstva SR sa začalo venovať aj riešeniu problému dvojzmennej prevádzky, ktorému čelia niektoré primárne segregované základné školy na Slovensku. Ministerstvo zverejnilo výzvu, v rámci ktorej môžu zriaďovatelia týchto škôl žiadať o finančné prostriedky z plánu obnovy na odstránenie daného problému prostredníctvom rozšírenia školských kapacít. Mimovládne organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva a Amnesty International Slovensko však upozornili na to, že dvojzmenná prevádzka sa týka prakticky len základných škôl v blízkosti vylúčených rómskych komunít, ktoré vzdelávajú rómske deti segregovane.

Pri riešení nerovností vo vzdelávaní sa predškolské vzdelávanie takmer vždy uvádza ako jedno z najúčinnejších a politicky nekonfliktných opatrení. Menej pozornosti sa venuje etnickému zloženiu detských kolektívov v predškolských zariadeniach. Aj vzdelávanie v materskej škole môže byť segregované, teda diskriminačné.

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

Ďalšie rozširovanie týchto škôl je podľa nich v rozpore s vnútroštátnou a medzinárodnou antidiskriminačnou legislatívou aj nedávnymi rozsudkami Najvyššieho súdu SR. Dôsledkom ich rozširovania totiž bude len ďalšie udržiavanie a prehlbovanie segregácie rómskych detí na týchto školách. Organizácie preto vládnym predstaviteľom adresovali verejnú výzvu, v ktorej ich žiadajú o bezodkladné prijatie krokov, ktoré povedú k desegregácii týchto škôl.

Zvolený prístup vlády je podľa nás v zjavnom v rozpore s napĺňaním cieľov vlády v oblasti odstraňovania segregácie rómskych detí stanovených v Pláne obnovy a odolnosti, ako aj v Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov a Rómok do roku 2030. Riaditeľ Amnesty International Slovensko v tejto súvislosti uviedol, že „pri riešení nerovností vo vzdelávaní sa predškolské vzdelávanie takmer vždy uvádza ako jedno z najúčinnejších a politicky nekonfliktných opatrení. Menej pozornosti sa venuje etnickému zloženiu detských kolektívov v predškolských zariadeniach. Aj vzdelávanie v materskej škole môže byť segregované, teda diskriminačné.“

Špeciálne triedy predurčujú deti na zlyhanie

Podľa zistení Amnesty International až 65 % rómskych detí vzdelávajú v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. Špeciálna škola sa nachádza vo vzdialenosti do 1 km od 176 rómskych komunít. Organizácia vo svojej správe z marca 2023 opätovne upozornila na nebezpečenstvo zavedenia úvodných ročníkov (prakticky znovuzavedenie nultých ročníkov), ktoré sa v minulosti ukázali ako segregačné.

Až pre jednu tretinu detí, ktoré viackrát opakujú ročník/ročníky, je prvý stupeň vzdelania najvyšším dosiahnutým vzdelaním. Iba jedno z desiatich takýchto detí pokračuje v štúdiu na strednej škole.

Bývanie je ľudské právo, nie komodita

Slovensko doteraz nepodpísalo článok 31 Európskej sociálnej charty, a teda neprijalo záväzok chrániť právo na bývanie a ukončovať bezdomovectvo

Každý človek má právo na primerané a dôstojné bývanie. Adekvátne bývanie je základnou podmienkou pre dôstojný život a východiskom pre zabezpečenie ďalších životných potrieb. Bývanie je ľudské právo, nie komodita. Preto sme v roku 2023 vyzvali vládu Slovenskej republiky, aby chránila právo na bývanie. Pristúpenie k príslušným dohovorom Rady Európy, akým je aj článok 31 Európskej sociálnej charty, je kľúčovým krokom smerom k dodržiavaniu ľudskoprávnych záväzkov krajiny.

Keď Slovensko pristúpi k podpisu článku 31, zaviaže sa zabezpečiť adekvátne a dostupné bývanie pre obyvateľstvo v rozumnom časovom horizonte a s maximálnym využitím dostupných zdrojov, čo by mohlo viesť k ochrane práva na bývanie a bezodkladnému ukončovaniu bezdomovstva.

Segregácia rómskej populácie a nedostatočný prístup k základným službám sú stále neriešeným problémom

Neúmerný počet Rómov a Rómok na Slovensku žil aj v roku 2023 v segregovaných, environmentálne nebezpečných obydliach s nedostatočným prístupom k vode, sanitácii a elektrine. Vláda dodnes neprijala systémové opatrenia na riešenie tejto situácie. Jej laxný prístup túto krízu a s ňou súvisiace problémy iba prehlbuje.

Adekvátna pomoc zasiahnutým osobám v Telgárte bola pomalá a systém krízového riadenia na viacerých úrovniach sa ukázal ako neefektívny, pričom absentoval primeraný dôraz na ľudské práva zasiahnutých osôb.
Pomalosť riešení možno pripísať okrem iného aj logistickým a politickým prekážkam, ktoré spočívajú v nedostatku finančných zdrojov vyčlenených pre obdobné situácie; chýbajúcim detailným štandardom, ktoré by konkrétnejšie upravovali formu, kvalitu a množstvo poskytnutej podpory; zrozumiteľnosti procesov pre všetkých aktérov vrátane menších obcí; ale aj vplyvu pretrvávajúceho systémového rasizmu v slovenskej spoločnosti. Práve systémový rasizmus priamo alebo nepriamo ovplyvňuje konanie na podporu Rómov a Rómok v krízových situáciách.

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

V novembri 2023 Amnesty International Slovensko vydala krátku výskumnú správu, v ktorej sa venuje následkom požiaru v Telgárte. Pri požiari, ku ktorému došlo 20. júla 2023 v najchudobnejšej časti rómskej osady v Telgárte, zahynul jeden človek a viac ako 100 ľudí vrátane 60 detí prišlo o bývanie. V dočasnom ubytovaní –⁠ nedostatočne izolovaných a vyhrievaných stanoch –⁠ zahynul v priebehu augusta 35-ročný muž.

Ochrana práv LGBTI+ ľudí nie je otázkou názoru, ale povinnosťou štátu. Kvír ľudia nechcú nič navyše, iba ľudské práva, na ktoré majú rovnaký nárok ako cisrodoví a heterosexuálni ľudia

Rok od vraždy dvoch mladých ľudí pred Teplárňou sa nič nezmenilo

Od vraždy nebinárneho človeka Juraja Vankuliča a bisexuálneho muža Matúša Horvátha pred kvír barom Tepláreň uplynul v októbri už rok. Ani rok od začiatku vyšetrovania a rok po tomto nenávistnom čine sa však na Slovensku nič nezmenilo. LGBTI+ ľudia sú stále terčom nenávisti a útokov –⁠ verbálnych aj fyzických. V uplynulých mesiacoch sme videli a počuli mnoho urážok a lží, ktorými sa časť politického spektra a ďalšie verejne činné osoby dlhodobo snažia kvír ľudí dehumanizovať a vyčleniť zo spoločnosti, ako keby neboli jej integrálnou súčasťou. Slovensko neprijalo žiadne zákony a opatrenia na zlepšenie ľudskoprávnej situácie LGBTI+ ľudí.

Návrh zákona o rodnom čísle aj prijatie a zrušenie odborného usmernenia k medicínskym tranzíciám ukazujú systémovú snahu potláčať práva transrodových ľudí

Politicky motivované obštrukcie znovuprijatia Odborného usmernenie Ministra zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike a jeho nedávne zrušenie sú jasnou ukážkou dešpektu a cieleného popierania ľudských práv transrodových ľudí zo strany veľkej časti slovenskej vlády –⁠ súčasnej aj predošlej.

Aj napriek výhradám sme toto metodické usmernenie považovali za dôležitý krok smerom k ochrane ľudských práv transrodových ľudí. Po viac ako 40 rokoch právneho vákua totiž formalizovalo medicínske postupy. Takisto vytváralo právny rámec pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci medicínskej tranzície, ktorá je zákonným predpokladom právnej tranzície. Hlavným benefitom usmernenia bol fakt, že rušilo nezákonnú, ale častú prax nútených kastrácií a sterilizácií.

Transrodoví ľudia sú súčasťou našej spoločnosti –⁠ vždy tu boli a budú a žiadna legislatíva tento fakt nezmení. Mnohé svedectvá transrodových ľudí potvrdzujú, že vstúpiť do procesu tranzície a prejsť ním až do konca je obrovskou záťažou na telo aj psychiku a túto záťaž by nikto nepodstupoval z rozmaru. Komplikovať beztak zložitý proces tranzície ešte viac, resp. ho de facto znemožniť, je jasnou snahou ďalej dehumanizovať transrodových ľudí a upierať im ľudské práva.

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

NR SR dňa 21. marca posunula návrh zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle do druhého čítania. Za posun návrhu hlasovalo 87 poslancov a poslankýň. Výsledok tohto hlasovania považujeme za tragickú ukážku transnegativity a neznalosti poslancov a poslankýň. Predošlý parlament o zákone v druhom čítaní nakoniec nehlasoval. Pred druhým čítaním Amnesty International a ďalšie neziskové organizácie a európske inštitúcie vyvinuli silný tlak, aby tento deštruktívny zákon neprešiel. Hneď po zložení nového parlamentu však tí istí navrhovatelia a navrhovateľky priniesli návrh zákona opätovne. Schválenie tohto zákona by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií, ktoré sú na Slovensku legálne desaťročia.

Páry rovnakého pohlavia štát úplne ignoruje, ich deti žijú v neistote

Parlament neschválil zákon, ktorý by párom rovnakého pohlavia poskytol možnosť vzájomného prístupu k zdravotnej dokumentácii. Meškala aj reforma týkajúca sa úpravy zväzkov a rodičovstva párov rovnakého pohlavia, ktoré už dnes žijú spolu a vychovávajú spoločne deti, avšak žijú v neistote. Podobnú právnu neistotu zažívajú aj páry, v ktorých jeden z partnerov prešiel úradnou zmenou rodu. Ľudí pred zmenou rodu totiž nútia do rozvodu a automaticky prichádzajú o rodičovské práva voči vlastným biologickým deťom.

Nadmerné a neopodstatnené použitie sily je bežným nástrojom slovenských orgánov

Počas uplynulého roka neprimerané použitie policajnej sily voči Rómom a Rómkam pretrvávalo. Vláda SR neprijala opatrenia na naplnenie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré požadovali, aby Slovensko zabezpečilo účinný prístup k spravodlivosti pre maloleté osoby; aby súdy účinne a nestranne preskúmali obvinenia z ponižujúceho zaobchádzania zo strany polície; a aby sa účinne vyšetrili možné rasovo motivované konania.

Neľudskému zaobchádzaniu čelili aj ľudia na úteku a migrujúci. V septembri boli podľa zistení Verejného ochrancu práv ľudia na úteku a migrujúci zadržiavaní dlhšie, ako povoľuje zákon, v dočasnom záchytnom centre vo Veľkom Krtíši. V októbri 45 neregulárnych migrantov vyhlásilo hladovku po tom, ako ich zadržali bez udania dôvodu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Nenávistná rétorika politikov a ostentatívne prejavy moci štátnych zložiek len ďalej zhoršovali ľudskoprávnu situáciu ľudí, ktorí cez Slovensko prechádzajú v snahe ujsť pred násilím a nebezpečenstvom.

Prečítajte si viac o našej práci